Bože ochraňuj nás pred priateľmi. S nepriateľmi si už poradíme.
(čínske príslovie)
Buffy tomu nemohla uveriť. Chcú, aby odišla! Po tom všetkom, čo pre nich urobila, ju chcú vyhodiť z domu! Z jej vlastného domu!! Buffy: „Ako sa opovažujete vyhadzovať ma? Akým právom?“ Dawn: „Toto nie je len tvoj dom, ale aj môj. Aj ja mám právo rozhodovať, kto v ňom zostane a kto nie.“
Buffy sa na sestru len pozrela.
„Nie, toto nie je tvoj dom. Si len dieťa a ak tu nezostanem, skončíš v decáku.“
Willow ju prerušila.
„Ako s ňou môžeš takto hovoriť? Veď je to tvoja sestra!“ Buffy: „Ona nie je moja sestra. Veď ona nie je ani človek. Je to len malé klbko zelených iskričiek, medzipriestorový kľúč, čistá energia...“
Všetci boli šokovaní Buffyním prístupom. Tá obrátila svoju pozornosť na Gilesa.
„Raz ste mi povedali, že je načase sa prestať sa hrať na generála, ale byť ním.“
Vôbec ste sa ma nepýtali na môj názor, keď ste ich sem priviedli. Jednoducho ste sem prišli a zostali tu. Giles: „Buffy, musíš pochopiť, že...
Buffy už takmer kričala: „Čo?! Čo mám pochopiť?! Že do môjho domu nasťahujete 30 puberťačiek, z ktorých mám vychovať svoje nasledovníčky? Že mám nielen bojovať s Prvým zlom, ale aj chrániť hromadu bláznivých dievčat, ktoré ma ani nerešpektujú?! Kennedy: „Možno je to tým, že si rešpekt nevieš ani získať ani udržať.“
Ale Buffy si ju nevšímala. Upriamila totiž svoju pozornosť na ostatné potencionálne premožiteľky.
„Keď ste sem prišli, súhlasili ste s tím, že budem váš vodca. Ale aj vodca môže urobiť chyby. Prečo ste si vlastne vybrali práve môj dom? Veď mesto je teraz ľudoprázdne, môžete ísť kamkoľvek.“
Otočila sa k svojim priateľom. Buffy: „Keď si zabila Worrena, zostala som s tebou. Neotočila som sa ti chrbtom s tým, že s vrahom nechcem mať nič spoločného.“
Will mala v očiach slzy. Veľmi dobre vedela, že jej kamarátka má pravdu. Kennedy sa na milenkine slzy nemohla dívať.
„Prestaň“ skríkla.
Ale premožiteľka ešte neskončila. Pohľadom sa zastavila u Alexa. Buffy: „Pamätáš sa, Xander, keď si opustil Anyu? Nevyčítala som ti to, aj keď som s tebou nesúhlasila. Stále si ostal môj kamarát. Alebo keď sa Anyanka chcela pomstiť a začala zabíjať?“ venovala ex-démonke významný pohľad.
Premožiteľka stála uprostred obývačky a vychutnávala si ich výčitky svedomia. Buffy: „Všetci robíme chyby. Mýliť sa je ľudské. Vy ste na zrejme zabudli.“
Následne podišla kráľovským krokom k pohovke, na ktorej sedela Dawn s Alexom. Pozrela sa na Dawn. Buffy: „Ešteže sa tohto mama nedožila. Neskákala som kvôli tebe z portálu preto, aby si sa mi potom otočila chrbtom. A ako veľmi si bola proti tomu, aby sem Faith prišla. A potom sa neváhaš pridať na jej stranu a podraziť ma. Pridať sa na stranu ženy, ktorá ma chcela zabiť!“
Dawn sa na ňu šokovane pozrela. Buffy: „Je mi z teba zle.“
Znova podišla k Willow. Buffy: „Mala si ma nechať v hrobe. Aspoň by som sa nezistila, akí ste všetci povrchní.“
Obrátila sa k ostatným. Buffy: „Len sa na seba pozrite! Hráte sa na sudcov a pritom ste len kopa ustráchaných zbabelcov krčiacich sa v kúte“
Ticho. Nikto nereagoval, dokonca už ani Kennedy. Tušili, že má pravdu. Prijala ich vo svojom dome s otvorenou náručou a oni sa zachovali takto podlo. Buffy: „Predpokladám, že Caleba môžem ísť zabiť sama. Pretože namiesto armády mám len bandu na smrť vydesených dievčat.“
„Ja pôjdem s tebou .“ zaznelo za ňou. Buffy sa otočila. Vo dverách stál Spike s Andrewom, ktorí sa práve vrátili. Spike podišiel k Buffy a objal ju okolo pása. Spike: „ Zostanem s tebou, nech sa deje čokoľvek. Nech sa rozhodneš akokoľvek, bude stáť pri tebe a pomáhať ti.“
Buffyine oči sa naplnili slzami. Pozrela sa znova na svojich priateľov. Buffy: „Vidíte? Toto je upír, ktorý prišiel do Sunnydale, len aby ma zabil. Upír, ktorý ma takmer znásilnil, mi verí viac ako moji priatelia.“
Následne sama pre seba dodala: „Bože, čoho som sa to len dožila?!“
Vzápätí sa otočila a odišla do svojej izby.
Buffy ležala na posteli a premýšľala. Ešte stále nemohla uveriť tomu, čo sa stalo.
Začula klopanie. Buffy: „Vypadnite! Nechajte ma na pokoji!“
Vošiel Spike a sadol si k nej. Spike: „Ako sa cítiš?“ Buffy sarkasticky: „Čo myslíš?“ Spike: „Hej, máš pravdu. Zlá otázka.“ Buffy smutne: „Myslíš, že som mrcha?“ Spike: „Nie, Buffy. Si úžasné dievča.“ Buffy rozčúlene: „Dievča? Som dospelá žena!“ Spike naoko urazene: „Prepáč, netušil som, že si staršia ako ja.“
Obaja sa rozosmiali. Bola rada, že sa môže niekomu bez obáv zdôveriť so svojimi pocitmi.
Bez obáv, že ju bude odsudzovať. Spike: „Buffy, to čo si povedala dole ostatným...Myslela si to vážne?“ Buffy: „Samozrejme. Si jediný, kto mi verí.“
Slová z neho vychádzali len ťažko. Po tak dlhej dobe mal ešte stále výčitky svedomia. Spike: „Nie, nie to. Myslel som to, čo sa stalo vtedy...
Premožiteľke to okamžite došlo. Buffy: „Tak som to nemyslela.“
Pohladila ho po tvári. Buffy: Vieš, chcela som im len naznačiť...
Upír jej nedal dohovoriť. Spike: „Ja viem.“
Vstal a začal chodiť po izbe. Spike: „Ale prišiel som kvôli niečomu inému. Caleb pred tebou naozaj niečo tají a mám dojem, že si šla správnym smerom.“
Premožiteľka len smutne odvrátila pohľad. Spike: „Oni majú mať výčitky svedomia, nie ty. Ty si nič zlé neurobila.“ Buffy sa rozplakala: „Zapríčinila som smrť mnohých nevinných dievčat.“ Spike ju utešoval: „Nie, ty za to nemôžeš.“ Buffy: „Ale áno!“ Spike: „To nie je pravda a ty to vieš. Pozri, nemohla si tomu zabrániť. Tie dievčatá by boli zomreli, aj keby stála na čele Faith. A možno by bolo mŕtvych ešte viac. Vo všetkých vojnách umierajú ľudia. A toto je vojna!“
Posadil sa k nej a objal ju.
„Som na svete trochu dlhšie ako ty. Videl som veci, ktoré si ani nedokážeš predstaviť. A páchal som činy, ktorými sa nechválim. Robil som chyby. Zlé veci. Už viac ako 100 rokov. Ale je jedna vec, ktorou som si úplne istý. Ty Buffy! Si jediná. Si vyvolená.“ Buffy: „Nechcem byt jediná.“ Spike: „Ani ja nechcem byť krásavec s vymakanou postavou, zlato.
Buffy sa rozosmiala. Spike: „Ale osud si nevyberáme. To on si vyberá nás.“
Buffy si ľahla na posteľ a odpočívala. Spike vstane: „Tak ja idem. Pred svitaním ťa prídem pozrieť. Ty si zatiaľ rozmysli, čo chceš robiť ďalej.“ Buffy: „Spike! Mohol by si dnešnú noc stráviť so mnou?“
Spike si vyzlečie si kabát.
„No, ak sa uložím vedľa postele, mohla by to byť celkom fajn noc.“ poznamená, keď v tom ho Buffy zastaví.
„Nie, nie tam! Sem!“ ukáže vedľa seba.
Spike prekvapene podvihne obočie.
„Si si istá?“ spýta sa prekvapene. Buffy: „Prosím. Zostaň so mnou. Ty jediný mi veríš.“
Spike si ľahol vedľa nej a objal ju. Pre neho to bola najkrajšia noc v jeho živote. Pre ňu bola jeho náruč ako bezpečný prístav plný pokoja. Pre oboch znamenal ten druhý nádej. Nádej na lepší zajtrajšok, na lepšiu budúcnosť.