Popis poviedky: Spike sa po strate Drusilly vracia do Sunnydale. Jeho žiaľ umocňuje deň, kedy by mali
byť spolu všetci zamilovaní. Netuší, že ani on nebude sám.
Schúlená postava muža sedí na obrubníku cesty pohrúžená do myšlienok. Bol utorok, predvečer dňa sv. Valentína.
Muža však vôbec nezaujímal dátum, chcel byť sám. Sám so svojou bolesťou. Ruky spustené na kolená a zadumaná tvár
vnorená do roztvorených dlaní. Ak by bol niekto k nemu pristúpil, ani by ním nemyklo. Taký bol ponorený do hlbín svojho vnútra.
A tak ako sa prikladajú polienka do ohňa, on prikladal myšlienky pod kotlík svojho utrpenia.
Zrazu sa pomrví, dlane sa otvoria ako vráta, z ktorých vykĺzne na dlažbu drobučká kvapôčka. Užialený vedie vnútorný monológ:
„ Prečo nechce byť so mnou? Prečo mi to robí? Veď bez nej nedokážem žiť. Tak prečo, Dru?“
A opäť sa vráti do pôvodnej polohy. Vír myšlienok v upírovej hlave sa krúti okolo tej, ktorú miluje a ktorá ho opustila.
Bože, aké je krásne niekoho milovať. Aké je krásne spoznávať čaro lásky, ktorá nosí človeka na rukách, dáva mu krídla,
pomocou ktorých lieta v oblakoch, pretvára všedné dni na rozprávkové a čarovné. Jej sila je neskutočná.
Dušu mu ide rozdriapať od žiaľu, hoci žiadnu nemá. Trpí, lebo sa o ňu bojí. Sníval o živote po boku tej,
bez ktorej si nevie predstaviť svoju existenciu. Vyše storočie spolu brázdili kontinenty, zabíjali, mučili...všetko spolu.
Teraz je koniec. Všetkému. A definitívne.
Kedysi veril v ich spoločný osud. Lenže potom si to rozmyslela. Svetlo, ktoré zapálila v jeho srdci a ktoré ho tak krásne hrialo,
sfúkla ako sviečku. Pochovala jeho sny, túžby, radosť. Jeho nádej sa rozbila ako kryštálová váza, ktorú dal Drusille k prvému výročiu.
Akoby pomyselné črepy z tej vázy driapali jeho nebijúce srdce. Srdce krváca. Bolí to, nedokáže to zastaviť.
Nestráviteľná hrča sa mu zasekla v krku. Dusí sa. Život bez nej nemá cenu. Každá minúta s ňou je nadovšetko drahá,
dáva mu silu a energiu. Keby vedel, ako krátko bude s ňou, využil by každú sekundu a nestrácal by čas naháňaním premožiteľky po
celom Sunnydale.
On ju potrebuje, ako človek potrebuje chlieb, vodu, spánok či vzduch. Chce, aby ho kŕmila nehou, napájala láskou, chce cítiť jej
ľadovú pokožku na svojej.
Ako bude takto žiť? Bude mať vôbec silu? Život bez nej predstavuje večnosť samoty, smútku, strachu, ale hlavne čakania na
milosrdnú smrť.
Ako tak užialený sedí, zmocní sa ho zvláštny pocit. Obzrie sa a neveriacky sa díva na postavu pred ním.
„Čože prinútilo tohto cudzinca k slzám?“ pýta sa Dru rovnako ako pri ich prvom stretnutí. Spike na ňu nechápavo pozrie.
Cez závoj sĺz sa prekvapene díva na svoju družku. Tá si k nemu len prisadne a utrie mu slzy.
„Prepáč, bola som hlúpa. Vieš,...ja...chcela som, aby si žiarlil. Bála som sa, že ťa po čase začnem nudiť. Ale keď si odišiel,
pochopila som, ako veľmi ťa ľúbim.“ Upírke sa chvel hlas. Hnala sa za ním cez celý kontinent a teraz sa bála, že je už neskoro.
Spike ju nežne objal, hladkajúc jej gaštanové vlasy. „Nikdy! Nikdy sa mi nezunuješ.“ Následne jej vzal tvár do dlaní a zašepkal:
“Ľúbim ťa.“ Rozpršalo sa. Cez temnú uličku v Sunnydale sa prehnal závan lásky a bezpečia. Vášnivo sa bozkávajúc ani nezačuli gong
oznamujúci prvú hodinu nového dňa. Nie 14. , ale 15. 2. je pre nich sviatok zamilovaných.