Popis poviedky : Angel ležal bezvládne na posteli a bolo mu na tvári vidieť, ako bojuje s bolesťou, ktorá ho zvnútra zabíjala. Prial si hocijakú smrť, len nie takúto. Zomrieť ako slabý, vyčerpaný a opustený upír. Vždy si želal, že pokiaľ by mal niekedy zomrieť, nech padne radšej v boji proti nejakému silnejšiemu démonovi, alebo upírovi...ale nie takto. Vedel však, že táto jeho bolesť už nepotrvá dlho. Vo vnútri ho však trápila aj iná vec. „Ako zareaguje Buffy, keď sa dozvie, že je po mne?“
Buffy sa prechádzala pomedzi náhrobné kamene a v ruke držala kolík. "Je tu nuda, však?" ozval sa spoza jej chrbta hlas. Prudko sa otočila a už sa chystala zaútočiť na neznámeho kolíkom. "Toto by si spravila starému priateľovi?" opýtal sa hlas prekvapene a spod tieňa vysokého stromu vyšla von postava.
"Angel?" opýtala sa prekvapene.
"V celej svojej kráse." Povedal a usmial sa na ňu.
"Čo tu robíš? Nemal si byť v LA?" spýtala sa prekvapene.
"Prišiel som späť do Sunnydale. Kvôli tebe. Buffy musím ti niečo povedať... ja... ja..."
"Čo sa deje Angel?"
"Ja..." na obzore sa pomaly začali objavovať prvé slnečné lúče. Angel chcel dokončiť vetu no vtom sa na Buffy zozadu vrhli dvaja upíri a vyrazili jej z ruky kolík. Buffy jedného z nich kopla do hlavy, keď sa pokúšal zahryznúť do jej krku a tým sa vyslobodila z jeho zovretia. Rýchlo od neho uskočila a rozhliadala sa, kde je kolík. Druhý upír medzitým začal zápasiť s Angelom, a očividne mal nad ním prevahu. Buffy rýchlo schmatla spadnutý zaostrený kus dreva a vrazila ho prvému upírovi priamo do srdca. Keď sa obzrela, videla, že Angel skopol útočníka zo seba a na chvíľu sa od neho oslobodil. V priebehu niekoľkých sekúnd preletel vzduchom kolík a Angel dorazil aj druhého upíra. Na cintorín začínali dopadať prvé slnečné lúče.
"Angel!" vykríkla Buffy, keď si uvedomila, aké nebezpečenstvo mu hrozí.
"Je neskoro, Buffy." Povedal, keď naň začali dopadať prvé slnečné lúče.
"Angel, utekaj preboha!"
"Buffy, milujem ťa!" stihol ešte vykríknuť Angel a vzápätí sa rozpadol na prach.
"Nieeee!" vykríkla Buffy a celá prepotená sa prebudila.
"Zlý sen?" opýtal sa Spike, ktorý ležal vedľa nej a jednou rukou hladil jej krásne blond vlasy.
"Hotová nočná mora... ale nechajme to tak." Povedala a išla si vybrať do skrine džínsy a tričko. Spike sa na ňu nahú s údivom pozeral a nežne povedal: "Si tak krásna, až to bolí..." Buffy sa naň pozrela. "Vieš ono by to ani tak nebolelo, keby si si všimol, že na plece ti trochu svieti slnko..."" povedala s úsmevom. Spike sa rýchlo steperil z postele a ponáhľal sa skryť do najtmavšieho kúta, kde si šúchal popálené plece.
"Musím ísť... dnes mám náročný deň a Giles už na mňa istotne čaká."
"Občas mám pocit, že ti je oveľa prednejší ako som ja... mám pocit, že ma zanedbávaš." Poznamenal ironicky Spike. Buffy, k nemu pristúpila a na rozlúčku ho pobozkala...
"Bré ránko Giles!" povedala Buffy a pomalým unaveným krokom vošla do knižnice.
"Dobré ráno! Vyzerá to, že si mala náročnú noc."
"Ani mi to nespomínajte... snívala sa mi najhoršia nočná mora v živote..."
"Nechceš si o tom pohovoriť? Možno, že je to len dôsledok nejakého traumatizujúceho zážitku z ..."
"Radšej nie Giles, budem v poriadku. Čo nás dnes čaká?"
"No za posledné dni sme zaznamenali zvýšenú aktivitu upírov v našej oblasti. Predpokladám, že sa pravdepodobne niečo chystá..."
"Nemyslím... upíri sú ako krysy, rozmnožujú sa veľmi rýchlo.. .možno, že sa boja, že ich všetkých dostanem a tak si zaisťujú prežitie..."
"Veľmi pekné prirovnanie Buffy," začal Giles "ale nemyslím si, že je to kvôli tomu. Myslím, že pekelná brána začína opäť ožívať..."
"No tak by sme ju mali opäť zavrieť!" zaznel zrazu hlas za ich chrbtom. Buffy a Giles sa otočili. Bola to Faith.
"No čo je? Vyzeráte ako keby ste videli ducha." Povedala s úsmevom, sadla si na stoličku a nohy si vyložila na stôl.
"Nie, v tom to nie je Faith. Len bolo by dobré, keby si niekedy aj zaklopala, keď vojdeš do miestnosti."" Namietol Giles.
"No dobre, dobre, rozumiem. Takže vráťme sa k veci: vyzerá to tak, že sa nám v Sunnydale opäť usídlil nejaký zloduch. Bé, mala by si to s ním rýchlo skončiť." Navrhla.
Gilesovi zrazu zazvonil telefón. "Prosím?" povedal do slúchadla. Chvíľu počúval. "Áno rozumiem. Ako je na tom?" Začal sa tváriť dosť nervózne. Faith sa naklonila k Buffy. "Toto nevyzerá dobre..."
"Asi máš pravdu... Gilesa som nevidela tak nervózneho odkedy..."
"Ďakujem... postarám sa o to, aby sa to dozvedela. Maj sa pekne." Povedal Giles a zložil slúchadlo.
Faith a Buffy naňho zvedavo pozreli. "Čo sa stalo?" spýtala sa pekná blondínka.
Jej pozorovateľ si zložil z nosa okuliare a začal si pretierať oči. "Buffy, musíš byť silná." Začal Giles. "Práve mi volala z LA Cordelia. Buffy... já... je mi to ľúto... ale..." stíchol.
"Čo ale? Preboha vravte Giles!" vykríkla. "Buffy... Angel umiera..."
Buffy ostala stáť ako skamenená. "Čože? Ako je to možné? Veď je upír! Upíri predsa neumierajú!" vravela zúfalo. "Ehm... prepáč, ale keď neumierajú tak čo s nimi stváraš ty?" poznamenala Faith. Očividne ju však nikto nevnímal. "Buffy, Angelovi dal niekto do flaštičky s krvou svätenú vodu. Tá sa postupne dostáva do celého jeho organizmu a skončí to jeho..." Buffy už nepočula koniec vety, ktorú začal Giles pretože sa rozbehla von z knižnice...
Angel ležal bezvládne na posteli a bolo mu na tvári vidieť, ako bojuje s bolesťou, ktorá ho zvnútra zabíjala. Prial si hocijakú smrť, len nie takúto. Zomrieť ako slabý, vyčerpaný a opustený upír. Vždy si želal, že pokiaľ by mal niekedy zomrieť, nech padne radšej v boji proti nejakému silnejšiemu démonovi, alebo upírovi...ale nie takto. Vedel však, že táto jeho bolesť už nepotrvá dlho. Vo vnútri ho však trápila aj iná vec. "Ako zareaguje Buffy, keď sa dozvie, že je po mne?" pýtal sa sám seba. "Pravdepodobne, vyroní zo slušnosti nejakú tu slzičku a potom sa opäť vráti do Spikovej náruče. Bože Angel, ty si blázon...veď Buffy, ťa nikdy v podstate nemilovala." Myšlienky podobné týmto mu blúdili v mysli, keď sa dvere otvorili a stála v nich Cordy. S táckou v ruke, na ktorej sa nachádzala fľaštička čerstvej krvi si sadla k nemu na posteľ. Angel sa pokúsil posadiť sa, no bol už natoľko slabý, že to nedokázal. Cordy mu otvorila fľaštičku a Angel sa mohol aspoň trochu posilniť preňho životudôležitou tekutinou. Keď dojedol, jeho ošetrovateľka sa chystala odísť. "Cor..." odkašlal si, "Cordelia... počkaj...chcem ťa ešte o niečo požiadať!" začal Angel.
"Nevyčerpávaj sa, musíš byť silný, aby si to prekonal a..."
"Cordy, obaja vieme, že už mi niet pomoci."
"Angel, takto nehovor!" pristúpila k nemu a chytila ho za ruku. "Určite nájdeme spôsob ako ťa vyliečiť..."
S veľkou námahou sa posadil na posteľ. "Nie, Cordy. Obaja vieme, ako to skončí. Nie je proti tomu žiadny liek...ale chcem ťa požiadať o jednu vec..."
O necelú hodinku odišla Cordelia z Angelovej izby so zapečatenou obálkou od úplne vyčerpaného Angela. Zišla dolu do vstupnej haly a prešla do malého salónika. Začínalo sa stmievať. V duchu dúfala, že aspoň tmavá noc prinesie Angelovi trochu úľavy. Napriek všetkým okolnostiam si ho za posledné roky veľmi obľúbila a mala ho rada ako vlastného brata a veľmi sa oňho bála. Podľa jej predpokladu Angel neprežije nasledujúce svitanie. Posadila sa do veľkého čierneho koženého kresla a zapečatenú obálku položila na dubový stolík zo 16. storočia, ktorý kúpil Angel len prednedávnom. Hodiny práve odbíjali desať hodín, keď Cordelia začula zvonček pri dverách. Lenivo teda vstala a pobrala sa k nim. "Kto to môže byť takto neskoro večer?" pýtala sa sama seba, pretože ostatní boli von na hliadkach a mali sa vrátiť až nadránom. Pristúpila k dverám a otvorila ich. Na jej veľké prekvapenie, tam zazrela niekoho, koho by najmenej čakala. "Cordelia... ako... ako sa má?" povedala skľúčeným hlasom.
"Je to čím ďalej horšie," odvetila smutne. "Ako si sa o tom dozvedela? Veď Giles ti to nemal povedať..."
"Ale povedal mi to. Veď vieš aký je. Nemohol by mi nepovedať takú vážnu vec."
"No jasné, ten Giles," pokúsila sa o úsmev.
"Kde leží?"
"Je hore na poschodí. Prvá izba vpravo. "
Buffy vybehla hore po schodoch ako laň a rýchlo priskočila k jeho izbe. Potichu pootvorila dvere a zistila, že Angel leží na posteli a hovorí zo spánku.
"Mama! ... Otec! ... Odpustite mi! ... Ja som nechcel!" vravel zúfalým hlasom.
Premožiteľka podišla k posteli a chytila ho za ruku.
"Nie!" strhol sa vzápätí Angel zo spánku. Buffy, naľakaná, sa trochu mykla. Angel sa pokúsil očami zaostriť no jeho oči už odmietali svoju činnosť.
"Cordelia?" opýtal sa skúmavo.
Buffy sa naklonila nad neho a nežne ho pobozkala na pery. Videla ako sa Angel zachvel od vzrušenia.
"Buffy! Si to naozaj ty?"
"Áno, som tu pri tebe a už nikdy neodídem."
"Buffy, ako si sa to dozvedela? Nemala si sem chodiť!" začal trochu podráždene, no nemal dosť síl ani na to, aby otvoril oči, nie na to, aby sa ešte hneval.
"Angel. Nenamáhaj sa. Musíš bojovať! Musíš, kvôli mne! Prosím ťa!" kričala naňho, no vzápätí ho opäť vášnivo pobozkala.
"Bojovať a načo? Kvôli tebe a Spikovi? Nie ďakujem... a... arrrrgghhh!" vykríkol od bolesti.
"Angel! Čo sa deje?!" splašene kričala Buffy.
"Buffy... ach... vypadni... arggh! Toto nesmieš vidieť!" Odháňal ju od seba Angel.
"Nie ostanem pri tebe! Neopustím ťa!"
"Buffy... on.... on.... sa ma pokúša zachrániť!"
"Kto? Kto ťa chce zachrániť?" zopakovala zúfalo.
"Ange...ach....Angelus! Buffy odíď kým môžeš!" vykríkol z posledných síl.
Do izby vtrhla na tento krik aj Cordelia a keď videla, že Angel už dokonáva, zhrozila sa.
"Cordy... Cordy... vezmi odtiaľto Buffy! Nesmie tu ostať! Choď a splň to čo si mi... čo si mi sľúbila!" toto boli posledné slová, ktoré ešte dokázal povedať, potom omdlel.
"Nie! Nie! Nie!" plakala Buffy.
"Buffy, poď!" povedala Cordelia a násilím ju vytiahla z miestnosti. "Angel mi niečo pre teba nechal. Poď za mnou."
Buffy zišla dole po schodoch za jej kamarátkou až do malého salónika. "Tu máš! Čítaj! Mala som ti to dať, až keď bude mŕtvy, ale myslím, že teraz je ten správny čas." povedala a podala Buffy obálku. Tá ju rýchlo otvorila a čítala:
Drahá Buffy,
v čase, keď čítaš tento list, už je viac než isté, že som mŕtvy. Chcel som odísť bez rozlúčky, pretože ani jeden z nás nemá rád lúčenia, ale moja láska k tebe mi to nedovolí. Chcem aby si vedela, že napriek všetkému čo sa udialo medzi tebou a Spikom ťa stále bezhranične milujem. Teraz keď ležím bezvládne na posteli spomínam si na náš prvý bozk, na naše spoločne trávené chvíle pri zabíjaní rôznych démonov a upírov, proste na všetko čo sme spolu prežili. Spomínam si aj na to aký som bol hlúpy, keď som vtedy od teba odišiel do LA. Prosím ťa, odpusti mi to. Bol som blázon a dnes už viem, že druhýkrát by som nič také neurobil. Lenže na to už ani nebudem mať príležitosť. Milujem ťa a nikdy som ťa neprestal milovať a chcem aby si to vedela. Navždy budem stáť pri tebe aj keď ty ma neuvidíš. Bola si pre mňa jedinou skutočnou láskou.
Bohužiaľ, toto je moja posledná rozlúčka s tebou. Chcem ťa poprosiť o jednu poslednú vec. Prosím ťa, nikdy, ale naozaj nikdy neskúmaj, kto je za mojou smrťou. Mohlo by to pre teba veľmi zle dopadnúť.
Milujem ťa Buffy Summersová a nikdy ťa neprestanem milovať.
Navždy tvoj
Angel
Buffy pri čítaní tohto listu stekali slzy po tvári. Jej myšlienky zrazu prerušil zvuk rozbíjajúceho sa skla. "Čo sa deje?!" vystrašila sa Cordelia. "Neviem ale hneď to zistím." Vybehla po schodoch a prudko otvorila dvere na Angelovej izbe. Celá izba bola ostriekaná krvou, Angel neležal vo svojej posteli, dokonca nebol ani v miestnosti. O malú chvíľu dobehla za ňou aj Cordy. Buffy pozrela na okno, ktoré bolo rozbité a pod ním ležal nejaký lesklý oválny predmet. Buffy prišla k nemu a zistila, že je to nejaký druh amuletu, na ktorom bolo vyobrazené tetovanie, aké mal Angel na Lopatke...
Ginger sa prechádzala po tmavých Los Angelských uliciach. Nemohla spať, pretože mala za sebou hrozný deň. Po tom ako ráno zaspala do práce, za čo ako obvykle dostala od šéfa vynadané, zistila, že ju jej priateľ Jake podvádza s jej najlepšou kamarátkou. A akoby, toho všetkého nebolo dosť, keď sa vrátila, večer domov, zistila, že jej vypli elektrinu. Že vraj neplatila účty... ale aké? Veď jej za posledné tri mesiace neprišiel ani jeden. Zas sa bude musieť naťahovať s elektrárňami. Proste, zažila dnes veľmi "príjemný deň". Potrebovala si trochu prečistiť hlavu a usporiadať myšlienky. Práve prechádzala okolo jedného starého dvojposchodového domu, keď zrazu za jej chrbtom začula rinčanie skla. Otočila sa a videla ako z druhého poschodia okna vyskočil na ulicu nejaký chlap, pričom držal v rukách nejaké telo. Vonku sa zablyslo a Ginger uvidela tvár toho muža.... ale nebola to ľudská tvár. Ta tvár bola celá zvraštená a cerila na ňu veľké ostré očné zuby. Od strachu vykríkla. Telo v jeho náručí sa nadvihlo a zakričalo: "Utekajte preboha! Utekajte... lebo vás zabije!" Potom už len bezvládne kleslo späť do náruče. Lenže v tom čase bol muž s "veľkými zubami" na polceste k Ginger. Napriek tomu, že niesol veľmi ťažkú záťaž dokázal bez problémov bežať tak rýchlo, ako keby ju nemal. Ginger však zachovala duchaprítomnosť a rozbehla sa do druhej strany. Bežala ako o život, až kým nedobehla k jedným dverám na najbližšom dome a začala na ne zúfalo búchať. Lenže zvnútra sa nikto neozýval a ani sa tam nesvietilo. Otočila sa a zistila, že útočník stojí už tesne za ňou. Ginger ešte stihla vykríknuť a potom už len cítila, ako sa jej do krku zarývajú ostré zuby. Potom už nevidela nič len tmu...
Buffy sedela na pohovke v malom sáloniku v Angelovom dome a dôkladne skúmala medailón. Bol to elipsovitého tvaru, pravdepodobne vyrobený zo striebra. Na prednej strane mal vyobrazeného veľkého draka, presne takého ako mal Angel na chrbte. Keď ho otočila, zistila že vzadu je na ňom napísaný nejaký text, po latinsky. Trochu nižšie od textu bolo napísané meno "ANGELUS". Buffy sa pustila ďalej do skúmania medailóna a zistila, že sa dá otvoriť. Keď ho však otvorila, ostala úplne ohromená. Dnu sa nachádzali dve kresby, jedna patrila Angelovi a tá druhá bola Buffina... lenže tá kresba nemohla byť jej, pretože podľa toho ako bol papier zožltnutý odhadovala, že bola niekedy z prelomu 19. a 20. storočia.
"Vyzerá to tak, že som nebola Angelova jediná..." povedala si ticho pre seba.
Zdvihla telefón, vyťukala nejaké číslo a priložila si ho k uchu. Po chvíli sa ozvalo ospalé "Prosím?"
"Giles? Ahoj tu je Buffy..."
"Buffy uvedomuješ si koľko je hodín?"
"Viem Giles, ale Angel zmizol..."
"Čože?"
V krátkosti mu vyrozprávala udalosti minulých hodín.
"Giles, potrebujem preložiť jeden latinský nápis." povedala a nadiktovala mu znenie nápisu na medailóne."
Giles si ho pozorne zapísal a potom povedal: "V poriadku Buffy, o hodinu ti zavolám, pretože je to pomerne stará latinčina, ktorá sa nedá len tak ľahko preložiť..."
"V poriadku Giles, budem čakať."
"Hlavne nerob nič neuvážené. Ozvem sa."
"Dobre." povedala a položila telefón. Cordelia sa vratila do miestnosti. Pokúsila sa takto neskoro v noci zohnať opravára, ktorý by im prišiel opraviť to rozbité okno na Angelovej izbe, no nemala veľa šťastia, tak sa rozhodla, že to skúsi nasledujúci deň ráno.
"Zistila si niečo?" spýtala sa.
"Ani nie. Našla som však jeden nápis vzadu na medailóne. Giles mi prisľúbil, že mi ho preloží, pretože je v latinčine." odvetila.
Cordelia sa posadila vedľa Buffy. Bolo na nej vidieť, že je skľúčená.
"Čo plánuješ spraviť?" spýtala sa nakoniec.
"Neviem. Ale jedno viem určite... musím ho nájsť. Nech to stojí, čo to stojí."
"A kde začneš?"
Buffy sa zamyslela. Skutočne, kde začať? Nevedela ani to, či z izby odišiel Angel sám, alebo ho niekto uniesol.
Willow sedela u seba doma na posteli a čítala si nejaký časopis týkajúci sa módnych záležitostí. Akurát rozmýšľala, či si má objednať jeden z najnovších modelov šiat na trhu, keď jej zrazu zazvonil telefón. Zdvihla slúchadlo.
"Giles? Čo je stalo sa niečo?"
"Willow musíš sem okamžite prísť... je to vážne."
"Čo sa stalo?" spýtala sa opäť Willow.
"Cez telefón ti to nemôžem povedať. Alex sa po teba zastaví tak za desať minút."
"V poriadku. Budem tam."
Ani nie o polhodinku už stáli Alex a Willow vedľa Gilesa v knižnici.
"Alex... Willow... Máme tu vážny problém..."
"No už sa konečne vykecajte. Zobudíte nás uprostred noci, úplne dezorientovaných a..." začal sa rozčuľovať Alex.
"Alex... prepáč, ale je to skutočne vážne. Mám pre vás vlastne až tri zlé správy."
"No tak teda začnite," začala nedočkavo Willow.
"Prvou je, že Angel zomiera a..."
"To nie je náhodou dobrá správa?" povedal ironicky Alex, ale Willow ho svojím pohľadom skrotila.
"Druhou je, že pred chvíľou mi telefonovala Buffy z LA a povedala mi aj to, že Angel zmizol."
"Zmizol? Ako je to možné?" spýtala sa Willow. "Veď predsa zomieral."
"Tomu nerozumiem nanešťastie ani ja, len dúfam, že ho čoskoro nájdu, inak..."
"Inak čo?"
"Keď Angel zmizol, našli v jeho izbe jeden medailón. Medailón s vyobrazením draka a s čudným nápisom..."
"No a?" vyzvedala ďalej Willow.
"Nápis na tom medailóne je v podstate veštba. Hovorí sa v nej asi toto:
Upír ktorý dušu bude mať,
z miesta na miesto bude sa sťahovať.
Trpieť za hriechy svoje bude,
kým ho láska nespasí.
Keď umierať však bude,
vtedy povstane démon nad démonov
a ťažký súboj medzi nimi sa začne.
A vtedy objaví sa tá, ktorú milovať bude
a s upíriou existenciou ona navždy skoncuje.
Upír bez duše, ktorý v tej chvíli naveky zmizne
menovať sa bude - ANGELUS
"Pekné rýmy, no stále im nerozumiem," poznamenal Alex.
"Táto veštba sa práve odohráva. Prvé štyri riadky z nej sa už udiali. Lenže podľa toho, čo sa píše v ďalších riadkoch: Keďže Angel zomiera, muselo sa zrodiť niečo, čo zničí náš svet úplne." začal vysvetľovať Giles.
"Povstane opäť Pán?" zhrozil sa Alex.
"Nemyslím... bude to niečo oveľa silnejšie. Lenže nedokončil som myšlienku. Podľa veštby by mal toho démona Angel zabiť. Lenže keby sa mu to nepodarilo, ten démon ovládne tento náš svet. Ale keď sa pozrieme ďalej na veštbu, zistíme, že aj keby sa mu podarilo zabiť toho démona, tak ho nakoniec Buffy bude musieť zabiť, aby zabila Angelusa."
"No myslím, že tak či onak, pre Buffy to nebude mať príjemné následky." povedala smutne Willow. "Vie už o tej veštbe Buffy?"
"Nie, práve som jej chcel volať. No ešte predtým než to urobím, chcem aby ste okamžite išli do LA a pomáhali jej. OK?"
Počuť od Gilesa výraz OK, bolo čosi úplne nevšedné a Willow s Alexom sa len len zdržali smiechu. Obaja sa otočili a keď vyšli na chodbu začali sa smiať, tak, že im začali z očí tiecť až slzy. Giles si to ani nevšímal a zdvihol slúchadlo.Willow a jej spoločník išli ďalej po chodbe a smiali sa, no zrazu si obaja uvedomili, že na tejto situácii, nie je skutočne nič smiešneho. Prestali sa teda smiať a vydali sa k Alexovmu autu.
V LA sa medzitým vyjasnilo po búrke a tak Buffy sedela na okne, pozorovala hviezdy a čakala na telefonát od Gilesa. Zrazu zazvonil telefón. Buffy k nemu priskočila ako strela a zdvihla slúchadlo.
"Giles?" spýtala sa nedočkavo.
"Ahoj Buffy. Mám tu ten preklad," začal a podrobne Buffy opísal, čo vlastne zistil. Premožiteľka si všetko podrobne zapísala na papier, poďakovala a zložila slúchadlo.
"Takže čo?" spýtala sa Cordelia.
"No nie som oveľa múdrejšia, ale aspoň viem, prečo Angel zmizol."
Cordelia na ňu prekvapene pozrela a Buffy jej podala papierik na ktorom mala napísaný preklad veštby. Cordy si ju pozorne prečítala.
"Myslím, že máme problém, však Buffy."
"Veľký problém, musíme rýchlo konať a hlavne rýchlo nájsť Angela."
"Myslím, že s tým by som vám mohol pomôcť..." ozval za zrazu hlas za ich chrbtami.
"Spike? Čo ty tu robíš?" spýtala sa rozhorčene premožiteľka.
"Vedel som, že sa toto raz stane Buffy. Prišiel som, aby som ti pomohol s Angelom."
"Ty mi chceš s ním pomôcť? Nedaj sa vysmiať Spike. Dobre viem ako ho nenávidíš!" povedala ironicky pričom si začala pripravovať svoju sekeru a kušu.
"Buffy, dobre viem, že si ma nikdy nemilovala a ani milovať nebudeš. Avšak ja teba budem milovať vždy a chcem aby si bola šťastná. A to aj za tú cenu, že budeš s Angelom." povedal smutne. "Viem aj o tej veštbe. Je to o Angelovi."
"Povedz mi niečo čo ešte neviem!" zahromžila.
"Napríklad to, kde je Angel?"
"Ty to vieš?"
"Nie, ale viem o niekom, kto nám pomôže..." povedal a nasadil na tvár odhodlaný výraz.
Spike, Buffy a Cordelia prechádzali dlhou tmavou uličkou v jednom z najtemnejších zákutí Los Angeles. Po tom čo Spike povedal sa v premožiteľke objavila ešte malá iskrička nádeje, že ešte zachráni Angela, aj keď sa jej veľmi nepozdávala tá posledná časť proroctva.
"Viem na čo myslíš," povedal potichu Spike.
"Vážne? Na čo?" opýtala sa.
"Na slová: A vtedy objaví sa tá, ktorú milovať bude a s upíriou existenciou ona navždy skoncuje." Odvetil.
"Odkiaľ to vieš?"
"Buffy poznám ťa už nejaký ten týždeň a viem čo sa v tvojej krásnučkej hlavičke preháňa. Som z toho síce veľmi nešťastný, no viem, že posledné dni myslíš iba na Angela." povedal smutne.
"Ďakujem, že ma chápeš Spike," povedala a na jej tvári sa zjavil malý úsmev.
"Ale musím ti povedať aj to, že to proroctvo, ak sa to dá tak nazvať, sa nedá nijako zmeniť."
"Vieš aspoň proti čomu stojíme Spike?"
"Bohužiaľ viem... patril som medzi tých, čo to stvorili... Je to démon nazývaný Stilkos. Bolo to pred vyše 150 rokmi. Ja, Darla, Drusilla a Angelus sme vtedy vyvolali démona, od ktorého sme chceli aby nám slúžil a pomohol nám ovládnuť celý svet. Bohužiaľ, on nechcel byť naším sluhom a chcel byť naším pánom a to sme vtedy nemohli pripustiť. My sme chceli vládnuť svetu, nie aby niekto vládol nám. Angelusovi sa ho vtedy podarilo uväzniť, no bola naňho uvalená kliatba, že v prípade, že Angelus, teda Angel bude umierať alebo zomrie démon má povstať a zviesť s ním posledný boj o tento svet," vysvetlil situáciu Spike.
"Tak prečo je v tej veštbe aj to, že ho potom musím zabiť?" nechápala Buffy.
"Buffy, pochop to... odkedy Angelus uväznil Stilkosa, tak sa toho veľa zmenilo. Angel získal svoju dušu späť, a... už sme na mieste."
Všetci traja prišli k veľkým kovovým dverám, ktoré vyzerali ako brána do nejakého vojenského zariadenia. Na dverách visel veľký nápis, ktorý oznamoval, že nepovolaným osobám je vstup prísne zakázaný.
"Tu býva. Je to taký polovičný démon a už párkrát pomohol. Vie o všetkom čo sa v meste šuchne. Iste bude vedieť, kde je Angel," povedal Spike a vošiel do tmavej miestnosti.
"Ja tam za ním nepôjdem." poznamenala Cordy.
"Ako chceš, ale ak sa ti viac bude páčiť vonku, tak si ostaň," povedala Buffy a vošla za Spikeom. Cordelia sa poobzerala okolo seba a nakoniec sa aj ona pripojila k svojim priateľom. Tí už medzitým stáli pred chlapíkom, ktorý sedel v prepotenom tričku na svojej stoličke a fajčil nejakú cigaru.
"Čo chceš Spike?" spýtal sa, pričom bolo vidieť, že jeho prítomnosťou nie je veľmi nadšený.
"Potrebujem jednu informáciu..."
"O čo ide?"
"Počul si v poslednej dobe niečo o Angelovi, teda Angelusovi."
"Iba toľko, že to má už spočítané. Ale keby si priplatil..."
"Tu máš!" povedal Spike a hodil mu na stôl balíček plný stodolárových bankoviek. Buffy naňho šokovane pozrela.
"Odkiaľ máš toľko peňazí?"
"Vieš, keď sa po niekoľko storočí potuluješ po svete, tak ti v banke postupne narastajú úroky a nakoniec je z toho celkom slušná suma. Nikdy som ich však nepotreboval." vysvetlil Spike.
"Ale vráťme sa k našej veci. Tak čo vieš?"
"Idú reči o tom, že sa tu objavil niekto nový. Stalo sa to tesne predtým ako sa to začalo s Angelom zhoršovať. Má vilu v najsevernejšej časti Los Angels. Dnes v noci chceli zobrať Angela, že vraj na nejaký veľký boj alebo čo. Ak ho chcete nájsť ešte živého, odporúčal by som aby ste sa ponáhľali. Tu je adresa." povedal a vybral zo zásuvky kus papierika na ktorom bola napísaná adresa.
"Ďakujem ti, pomohol si nám..." povedal Spike, otočil sa a s jeho spoločníčkami odchádzal. Ešte začul ako mu polodémon zakričal, že je s ním radosť obchodovať.
Všetci traja vyšli von.
"Buffy tu máš tu adresu, teraz je to už len na tebe." povedal Spike.
"Ako? Ty s nami nepôjdeš?" spýtala sa ohromená.
"Musím ešte niečo vybaviť. A mimochodom myslím, že Angel by nebol veľmi potešený keby ma tam uvidel po tvojom boku."
"Si si tým istý? Veď si mi veľmi pomohol. A s Angelom by ste mohli byť ešte priatelia a..."
"Never tomu Buffy. My dvaja nemôžeme byť priatelia pokým milujeme tú istú ženu."
Buffy pristúpila k Spikovi a pobozkala ho na čelo. "Ďakujem za všetko. Navždy ostaneš mojím priateľom." povedala. Potom sa otočila a spolu s Cordeliou sa vybrali k autu, ktoré ich čakalo na konci uličky. Spike tam stál a díval sa ako odchádzajú. Vedel, že Buffy videl naposledy a bol s tým zmierený. Otočil sa a rozbehol sa na druhú stranu.
Angel ležal na zemi a bol v bezvedomí. Nachádzal sa vo veľkej tmavej jaskyni, a na stenách boli pripevnené len malé fakle, ktoré ju slabo osvetľovali. Zrazu Angel otvoril oči. Nevedel prečo, ale cítil sa oveľa lepšie. Pokúsil sa postaviť no podarilo sa mu to až na druhýkrát.
"Tak, tak, tak. Stratený otecko sa mi vrátil," zaznelo v najtmavšom rohu jaskyne a Angel počul tlieskanie.
"Stilkos. Vedel som, že sa znovu stretneme," zašepkal Angel "ale netušil som, že to bude tak skoro."
Stilkos prehliadol tú poslednú poznámku a pristúpil k nemu. "Posledný boj Angelus. Alebo radšej Angel? Upír s dušou... ó aké patetické!" povedal a zasmial sa neľudským smiechom. Až teraz bolo vidieť ako vyzerá. Bol vysoký asi dva metre, mal zelenú kožu a žlté oči. Bolo na ňom vidieť, že má skutočne obrovskú silu, čoho dôkazom boli aj veľké svaly na rukách. Namiesto klasických nôh mal však obyčajné, ako keby konské kopytá.
"Skutočne si si myslel, že ma niekedy zničíš?" opýtal sa démon. Angel stál priamo oproti nemu a díval sa mu do jeho očí.
"Dokázal som ťa zabiť pred vyše 150 rokmi, nemysli si, že to nedokážem teraz." Povedal Angel.
"Nebol by som si, byť tebou, taký istý. Dobre vieš, tak ako ja, že aj keby si ma porazil, tak umrieš spolu so mnou. Jedine táto jaskyňa ti dodáva silu, ktorú potrebuješ."
"Neušetríš ma tých tvojich trápnych rečí?" provokoval ho Angel.
"Angel, Angel, netušíš s čím sa zahrávaš. Ak by si chcel mohli by sme byť opäť priateľmi a spoločne vládnuť svetu."
"My dvaja? Bok po boku? Na večnosť? Nedaj sa vysmiať!"
"Ach, drahý Angel, ešte pred niekoľkými rokmi by si moju ponuku prijal. Ale čo? Tvoja duša nedokáže zničiť tento skazený svet?"
"Presne tak. A nie je to len kvôli duši. Na svete je veľmi veľa krásnych vecí, prečo sa oplatí nezničiť ho." Argumentoval Angel.
"Povedz mi aspoň jeden príklad. Na svete nie je nič, čo by stálo za to." Povedal Stilkos už trochu podráždenejšie.
"Ale existuje! Je to... láska... Kvôli nej sa ho oplatí nechať takým akým je! Bez Teba!" vykríkol Angel.
"Aha... takže náš upírik sa nám zamiloval. A ešte do koho... do premožiteľky!" ironicky dráždil Stilkos Angela. "Chceš vedieť, čo s ňou urobím, keď z tebou skončím Angel? Pomaly ju budem mučiť, tými najhoršími mukami, aké si ani nedokážeš predstaviť," hovoril provokačným hlasom "no a potom ju zabijem!"
Toto už Angel nevydržal a rozbehol sa proti nemu plnou rýchlosťou pričom kričal: "To radšej zomriem ja!"
"Ako si želáš." Povedal pokojným hlasom a pripravil sa na protiútok.
Cordelia zastavila auto neďaleko vily, ktorá stála na adrese, ktorú im dal Spike. Vyzerala ako keby bola postavená na prelome 18. a 19. storočia, sčasti v neskorogotickom štýle s mnohými prvkami baroka a renesancie. Pri vstupnej bráne stáli na príjazdovej ceste po oboch stranách dve dračie sochy, veľmi podobné tým, ktoré mal Angel vytetované na chrbte.
"A sme tu." Povedala Cordelia a vypla motor. "Čo myslíš Buffy, je Angel vo vnútri?"
"Myslím, že je načase, aby sme to zistili." Povedala premožiteľka odhodlane a vystúpila z auta, pričom ju jej spoločníčka nasledovala. Buffy poľahky otvorila bránu, ktorá bola zabezpečená len obyčajnou reťazou. Trávnik, ktorý bol okolo domu už nebol poriadnu dobu dobre pokosený, pretože na niektorých miestach presahoval Buffy až pás. "Myslím, že by si si mala pripraviť kolík, Cordelia." Povedala a podala jej jeden, zo svojich, ktoré nosila, vždy vo vnútornom vrecku svojej bundy. Ani to poriadne nestihla dopovedať a z vysokej trávy vyskočil na Cordy upír s vycerenými zubami. Cordelia vydesene vykríkla a kolík jej vypadol z ruky. Buffy jej hneď priskočila na pomoc, a bodla upíra odzadu kolíkom do srdca, no hneď sa musela zaoberať ďalším, ktorý vyskočil z ďalšej strany a vrhol sa na ňu, nebol to však pre ňu nejaký veľký problém a tak ho hneď jedným presným zásahom premenila na prach. Zdvihla sa zašpinená zo zeme a oprašovala sa. "Zlomila som si necht!" povedala Cordelia zúfalo. "Tak toto mi tie svine zaplatia." Povedala a ráznym krokom sa vybrala dopredu smerom k vile. Z jedného kríka tesne pred verandou však na ňu vyskočil ďalší upír a Buffy nemala čas zareagovať. Lenže toto nebol obyčajný upír. Bol to ten, ktorému sa podarilo úspešne podať Angelovi jed, aby mohol vyvolať späť Stilkosa.
"Aha. Čo to tu máme? Slečna Summersová osobne aj s jej roztomilou kamarátkou." Precedil keď chytil jednou rukou Cordeliu okolo krku.
"Na tvojom mieste by som to nerobila." Povedala Buffy výhražne a ukázala mu kolík, ktorý držala v ruke.
"Byť vami, slečna Summersová, odložil by som ten kolík, inak sa vašej kamarátke mohlo niečo stať. Títo ctení džentlmeni sa o vás postarajú." Povedal a z rôznych ďalších úkrytov sa vynorili asi dva tucty upírov. Buffy vedela, že napriek početnej presile by pre ňu nebolo toľko upírov problém zničiť, no vedela aj to, že pokiaľ by sa nevzdala, tak by Cordelii mohol ublížiť a to by si nikdy neodpustila. Nakoniec usúdila, že bude asi najlepšie, keď zloží zbrane.
"V poriadku. Ale pod jednou podmienkou. Okamžite nás zavediete k Angelovi." Povedala Buffy tvrdo, v jej hlase však nebol počuť žiaden strach napriek tomu, že vo svojom vnútri sa bála ako nikdy v živote. Nebála sa o seba, ani o Cordeliu, pretože vedela, že keby došlo k najhoršiemu, tak ich z toho sama vyseká. Bála sa o Angela. Bála sa, že ho už nikdy neuvidí, že nebude cítiť vôňu jeho tela, nebude viac vidieť jeho úsmev, nikdy viac sa už neocitne v jeho náručí.
"O nič iné nám ani nejde, slečna Summersová." Povedal a škodoradostne sa usmial.
Angel vedel, že Stilkosa len tak ľahko neporazí. Rozbehol sa oproti nemu a bol pripravený udrieť ho päsťou pravej ruky, no démon bol rýchlejší a svojou kopytiou nohou kopol Angela, tak, že preletel až na druhý koniec jaskyne. Upír slabo zastonal, no hneď sa postavil na nohy, no tentoraz vyčkával, čo Stilkos urobí. Démon zavrčal a rozbehol sa priamo na Angela. Ten bol však šikovnejší a tesne predtým, než ho démon opäť zasiahol, ho podkopol a démon sa s vreskom zvalil na zem. "Takže ty si myslíš, že ma môžeš poraziť?" zavrčal kým sa zbieral zo zeme. "Raz som to už dokázal, a urobím to opäť!" povedal Angel. Vtom sa otvorili dvere v najvzdialenejšej strane jaskyne a do jaskyne vošlo päť postáv. "Á! A máme tu aj nášho posledného hosťa." Precedil Stilkos cez zuby a rozbehol sa k dverám. Angel nevedel v tme rozoznať, koho tým myslí. "Angel!" ozvalo sa na druhej strane jaskyne. V jeho tele stvrdli všetky údy tak, že sa nemohol ani pohnúť. Bola to ona! "Buffy!" vykríkol. Pred premožiteľku sa postavil Stilkos a pozrel sa Angelovi priamo do očí. "Dobre vieš, čo jej všetko môžem urobiť, keď sa so mnou nespojíš! Vzdaj to Angel."
"Nikdy!" povedal po tom, čo sa pozrel na Buffy a v jej očiach videl ten výraz, čo tam videl už niekoľkokrát predtým. Vzápätí s tým, čo to povedal vytiahla Buffy, z topánky rezervný kolík, a dvoma presnými zásahmi zabila oboch upírov, ktorí ich držali v zajatí, čím sa jej podarilo oslobodiť aj Cordeliu, ktorá vyplašene vybehla z jaskyne. Stilkos od prekvapenia zvrieskol a jedným silným úderom ovalil Buffy, ktorá nebola na to pripravená a omráčená spadla na tvrdú podlahu.
"Nie!" vykríkol Angel a skočil na démona, ktorý to však očakával a hodil Angela najskôr o strop a potom ho oboma rukami hodil k ďalšej stene. Angelom ten náraz otriasol natoľko, že už sa nedokázal postaviť. Stilkos prikročil k nemu a víťazným tónom sa opýtal: "Skutočne si si myslel, že nadomnou môžeš zvíťaziť!"
"O možno nie, ale ja to dokážem!" zaznel ženský hlas od hlavného vchodu jaskyne. Stilkos sa otočil, no bolo už neskoro. Willow medzitým vytvorila v rukách pomocou kúziel, nejakú veľkú žiarivú fialovú guľu. "Nie..." stihol ešte prekvapene zašepkať Stilkos, keď doňho ta guľa narazila a vsala sa do neho. Zvalil sa na zem a začal sa chytať za hrudník, pričom neľudsky reval na celú jaskyňu. Bolo vidieť, ako sa mu z hrude dvíha nejaký veľký stĺp bieleho svetla, ktoré o niekoľko sekúnd zalialo celú jaskyňu. Willow a Alex, ktorý medzitým kriesili Buffy, odvrátili tvár. Keď sa opäť pozreli na miesto, kde predtým ležal v smrteľných kŕčoch Stilkos, videli tam už len ťažko sa pri vedomí držiaceho Angela a vypálenú siluetu démona. Buffy sa medzitým prebrala a keď uvidela Angela, ležiaceho a krvácajúceho na zemi rozbehla sa k nemu, kľakla si k nemu a vzala mu hlavu do náručia.
"Angel! Angel, počuješ ma?" vzrušene kričala Buffy.
"Buffy... my... my... sme to dokázali!" povedal a pozrel sa do jej prekrásnych hlbokých očí, v ktorých sa na krajíčku ledva držali slzy.
"Áno dokázali sme to, miláčik! Už môžeme byť opäť spolu." Povedala Buffy a po tvári jej začali stekať slzy.
"Buffy... dobre vieš, že už je koniec... môj koniec..."
"Angel! Nie! Takto nevrav! Určite existuje nejaký spôsob ako ťa zachrániť!" povedala a pozrela na Willow, ktorá len smutne pokrútila hlavou.
"Buffy, dobre vieš ako znelo proroctvo: A vtedy objaví sa tá, ktorú milovať bude
a s upíriou existenciou ona navždy skoncuje.
Upír bez duše, ktorý v tej chvíli naveky zmizne
menovať sa bude - ANGELUS
"Dobre vieš, že Angelus musí odísť raz a navždy." Povedal a očami začal blúdiť po miestnosti.
"Angel! Pozri sa na mňa! Toto nie je tvoj osud! Ty tu nesmieš zomrieť!" prinútila ho pozrieť sa na seba.
Angel sa pozrel do jej očí a Buffy pochopila. Skutočne už bolo neskoro. Nahla sa viac nad neho a nežne a dlho ho pobozkala na pery. Nad ich hlavami sa vtom z ničoho nič otvoril svetelný kužel a osvietil ich oboch. Angelom trhlo a Buffy odpojila svoje pery od tých jeho.
"Bež Buffy! Zachráň sa!" vykríkol ešte Angel a jeho hlava ovisla Buffy v náručí.
"Nié!" vykríkla a pritisla si jeho hlavu k hrudi. Jaskyňa sa začala zrazu otriasať a zo steny začali padať kamenné platne. Alex priskočil k Buffy a násilím ju odtrhol od Angela. "Poď Buffy! Už nie je čas!" kričal jej do ucha.
Buffy prikývla a spolu s Willow a Alexom prešprintovali pomedzi padajúce kamene. Buffy sa ešte raz obzrela a cez dvere videla ako celú jaskyňu postupne zasypávajú kamene. Potom sa otočila a bežala za ostatnými. Vo dverách jaskyne sa však zjavil ešte niekto. Niekto, s kým nikto nerátal...
A nastalo ráno nového dňa. Buffy, Cordelia, Willow a Alex vošli do Angelovho domu v LA, celí zaprášení, spotení a uťahaní.
"Buffy, prosím ťa, skutočne ma mrzí, že som vtedy utiekla ako zbabelá sliepka, ale..." začala sa urputne ospravedlňovať Cordy.
"O nič nešlo. Aspoň si nám tam nezavadzala," povedala Buffy smutným hlasom a pokúsila sa o menší úsmev.
Všetci štyria vošli do salóniku, kde na nich so šálkou čaju už čakal Giles.
"Dobré ránko!" pozdravil.
"Komu dobré, komu zlé." Zašepkala si Buffy pre seba.
Giles si všimol, že Buffy je úplne vedľa.
"Buffy, čo sa stalo?"
"Čo sa stalo? Čo sa stalo?! Muž, ktorého som milovala, je mŕtvy! Už ho nikdy viac neuvidím! To sa stalo!" začala vykrikovať Buffy. Giles pristúpil k nej a objal ju. Poprvýkrát videli všetci v tej chvíli, že v Buffy sa skutočne niečo zlomilo...
Prešlo niekoľko týždňov a Buffy spolu s Gilesom, Willow a Alexom sa vrátili späť do Sunnydale a všetko sa postupne vracalo do "starých" koľají. Ibaže nie všetko. Od návratu z Los Angeles sa Buffy nevenovala ničomu inému iba zabíjaniu upírov. Aj dnes večer bolo tomu tak. Po tom, ako bola na nákupe, pozrela si správy v televízii a navečerala sa, sa vybrala opäť brázdiť Sunnydaleské uličky a cintoríny. Ibaže, od jej návratu z LA, to bolo ťažšie o to, že stratila aj dobrého kamaráta na hliadky — Spika. Odkedy sa s ním rozlúčila, keď jej bol zohnať adresu, kde nájdu démona Stilktosa, tak ho už nevidela. Celé noci sa potulovala po cintorínoch a zabíjala upírov. Pomaly sa už nestretávala ani s Alexom a Willow a za Gilesom išla jedine vtedy, ak mal pre ňu nejakú špeciálnu úlohu. To bolo všetko.
Aj v tú noc Buffy celú prebdela na Sunnydaleskom cintoríne a čakala na upírov, ktorých v poslednej dobe následkom jej celonočných hliadok v Sunnydale rapídne ubúdalo. Prechádzala sa pomedzi hroby, keď si všimla, že na obzore sa už pomaly začína brieždiť. Mala po službe. Prechádzala práve okolo hrobu jednej zo študentiek Sunnydaleskej strednej školy, ktorú zabili upíri, pri nejakej potýčke, keď si všimla na pomníku položenú obálku na ktorej bolo veľkými zlatými písmenami napísané jej meno. Pristúpila k nej, vzala ju do ruky a otvorila ju. V obálke našla papierik a na papieriku stálo:
Upír ktorý dušu bude mať,
z miesta na miesto bude sa sťahovať.
Trpieť za hriechy svoje bude,
kým ho láska nespasí.
Keď umierať však bude,
vtedy povstane démon nad démonov
a ťažký súboj medzi nimi sa začne.
A vtedy objaví sa tá, ktorú milovať bude
a s upíriou existenciou ona navždy skoncuje.
Upír bez duše, ktorý v tej chvíli naveky zmizne
menovať sa bude - ANGELUS
Buffy sa dívala na papierik ako keby do nej udrel hrom. Naposledy počula tieto verše, keď... nie, to nie možné, hovorila si sama pre seba a neveriacky civela na papierik. Keď ho otočila na druhej strane našla niečo, čo ju zarazilo ešte väčšmi: Buffy, keď sa teraz otočíš, budem mať na teba jedinú otázku. Preto, prosím otoč sa.
Premožiteľka sa prudko otočila, len čo si prečítala tento text a vzápätí od prekvapenia omdlela.
"Buffy, láska vstávaj!" prihováral sa jej známy hlas.
Buffy pomaly rozlepovala oči a zbadala tvár, ktorá sa každú noc objavovala v jej snoch, ale nemohla uveriť tomu, že je to skutočnosť.
"Angel. Je toto sen?" opýtala sa nežným hlasom.
"Buffy, pozri sa na mňa. Toto nie je sen. Som skutočnosť. Skutočnosť, ktorá je tu a teraz."
Angel jej pomohol vstať na rovné nohy.
"Angel! Angel! To nie je možné! Veď ty si mal byť predsa..."
"Pssst!" zahriakol ju. "Buffy, nemáme veľa času. Mám na teba teda jednu jedinú otázku."
"Maj ich aj milión Angel! Maj ich aj milión!"
"Buffy miluješ ma?" zhlboka sa nadýchol a vyslovil otázku. Až teraz si Buffy všimla, že niečo nie je v poriadku.
"Angel preboha utekaj! Bež! Zabije ťa to!" začala kričať, keď si uvedomila, že slnečné lúče sa k nemu blížia.
"Buffy miluješ ma?" povedal, chytil ju za obe ramená a podíval sa do jej krásnych očí. "Odpovedz mi!"
"Angel... utekaj! Nechcem ťa znovu stratiť! Už nie!" kričala a snažila sa ho odtiahnuť preč, no nedarilo sa jej to.
"Buffy..." povedal a pozrel na ňu spýtavým pohľadom.
"Áno Angel, milujem ťa! Poď musíme ísť preč než..." Ale už bolo neskoro a slnečné lúče začali osvetľovať jeho hlavu a ramená. Angel pustil jej ramená a ustúpil jeden krok dozadu.
"Angel nie!" vykríkla, a keďže nedokázala zniesť pohľad, ako jej láska umiera, odvrátila hlavu. Prešlo niekoľko sekúnd.
"Buffy, pozri sa na mňa!" povedal.
Buffy otočila hlavu a to čo videla ju nenormálne zarazilo. Stál tam uprostred slnečných lúčov, ktoré ho celého osvetľovali. Premožiteľka naňho neveriacky, civela.
"Angel, ako to?"
"Poď ku mne Buffy," povedal a roztvoril náruč, aby ju objal. Buffy mu skočila priamo do nej a silno sa privinula k jeho telu. Po tvári jej stekali slzy šťastia.
Po knižnici sa rozliehal radostný smiech. Všetci, ktorí tam boli, dokonca aj Faith boli radi, že Angela opäť vidia. Giles sa posadil oproti nemu na stoličku a nehchápavo krútil hlavou.
"Nechápem to Angel, ako je možné, že si sa stal človekom?"
"Je to celkom jednoduché, stačí sa len pozrieť na veštbu: Keď umierať však bude,
vtedy povstane démon nad démonov
a ťažký súboj medzi nimi sa začne.
A vtedy objaví sa tá, ktorú milovať bude
a s upíriou existenciou ona navždy skoncuje.
Upír bez duše, ktorý v tej chvíli naveky zmizne
menovať sa bude - ANGELUS
"Prvé tri verše hovoria verše hovoria o tom, ako som umieral a zápasil s Stilkosom..." začal vysvetľovať Angel.
"Ale čo nasledujúce dva? O tom, že ťa Buffy má zabiť?" nedalo pokoj Gilesovi.
Angel sa usmial. "Ak mi ukážete slovo, ktoré hovorí o tom, že ma mala zabiť, tak ste skutočný macher."
Skutočne. Nikde nebolo písané, žeby ho mala zabiť, iba toľko, že s upíriou existenciou ona navždy skoncuje. Giles vypleštil oči. "Ako je možné, že som si to nevšimol..."
"No dobre. Ale ako vlastne skoncovala s tou upíriou existenciou?" nedokázala si vysvetliť Willow.
"Pamätáš si na moment, keď ma Buffy v jaskyni pobozkala?" opýtal sa Angel a zamilovaným pohľadom sa pozrel na Premožiteľku, ktorá sa naňho usmiala a chytila za ruku. Willow prikývla.
"Vtedy sa podarilo niečo, čo sa ešte v existencii ľudstva nikdy nikomu nepodarilo. Zlomila kliatbu upíra zviazanú so smrťou. V ľudskej reči povedané. Spravila zo mňa človeka."
"Ale ako to, že si tu? Veď ťa predsa zasypalo v jaskyni," povedal Alex a napil sa kávy.
"Neostal, objavil sa tam niekto, kto ma odtiaľ vytiahol než sa zasypala a staral sa o mňa nasledujúce týždne, kým som sa nezotavil zo zranení, ktoré mi spôsobil Stilktos. Bol to niekot od koho by som to nikdy nečakal." povedal a usmial sa.
Buffy naňho prekvapene pozrela. "Kto to bol?"
"Spike."
"Spike?" zvolali všetci prekvapene.
"Áno. Bol to on. Zachránil ma."
"To by som doňho nikdy nepovedala," povedala Faith s úsmevom.
"Ani ja," odvetil Angel "ale za tie týždne sme sa celkom skamarátili."
"A kde je teraz?" opýtala sa Buffy.
"Odcestoval do Estónska vo východnej Európe. V tomto ročnom období tam noc trvá aj 22 - 23 hodín. Takže môže takmer celý deň chodiť von. Ale sľúbil mi, že nám napíše," vysvetlil Angel.
"Takže všetko sa nakoniec dobre skončilo a už je to všetko za nami." radovala sa Willow.
"Ešte to nie je všetko," povedal Angel a siahol si do vrecka. Buffy si ani nestihla uvedomiť a Angel kľačala pred ňou na kolenách a v ruke držal krabičku s prsteňom a z úst mu vyšla veta:
"Buffy Summersová, vezmeš si ma?"
"Áno! Áno Angel! Láska moja! Milujem ťa! Samozrejme, že si ťa chcem vziať!" skočila naňho prekvapená Buffy. Angel ju objal a obaja vzájomne spojili svoje pery do jednej.