Informácie o poviedke:Túto poviedku sme objavili zašitú na jednom z neaktívnych blogov o Buffy a Angelovi, konkrétne na adrese: www.lillyslayers.estranky.cz. Prevzali sme ju preto aj na tieto stránky, aby neupadla do zabudnutia.
rok 1763
Dve postavy v temných šatách náhlivo prešli cez striebristú hmlu a opreli sa o strom. Žena rýchlo odhalila mužovi košeľu na hrudi, kde bola obrovská krvácajúca rana. Hystericky sa rozplakala a začala nezmyselne bľabotať o tom, že všetko bude dobré a že sa určite uzdraví.
„Za mnou nesmúť, dobre vieš, že mi to už nepomôže, prišiel môj koniec. Ale v týchto posledných minútach môjho života musíme uchovať naše tajomstvo pre ostatné generácie.“ Povedal muž a šibalsky sa usmial.
Žena ďalej vzlykala. Muž ju pohladil po vlasoch, pri čom mu ruka zavadila o niečo na ženinom krku. Bol to srdiečkový prívesok. Sňal jej ho z krku a otvoril ho. Boli tam ich fotky. Muž sa usmial. Spomenul si na výlet do tej dimenzie, v ktorej boli fotky vyrobené. Všetko tam bolo iné... To boli krásne časy, kým im na tieto výlety neprišli a nezačali ich prenasledovať. Teraz umiera a jediné čo je po ruke a do čoho môže preniesť ich ťažko nadobudnutú moc je tento prívesok. S obrovskou námahou muž niečo zašepkal. Okolo prívesku sa vzniesli malé iskierky. Muž sa usmial a hneď na to naposledy vydýchol.
súčasnosť
Bola neskorá noc, keď po ulici pri cintoríne previal kožený kabát. K nemu, samozrejme, patrilo aj telo. Telo zakončené hlavou s veľmi bledou tvárou a ešte bledšími vlasmi. O pár minút neskôr sa tou istou ulicou prehnala aj Buffy s dvoma ozrutnými démonmi v pätách. Pri zábradlí sa zastavila a šikovne sa naň zavesila, vyhodila nohy do vzduchu a každou kopla do tváre jedného démona. Tí sa síce zatackali, ale na sile im to neubralo. Opäť sa rozbehli za ňou. Buffy rýchlo vytiahla dlhý nôž, ale než stihla bodnúť, jeden z démonov ju zrazil na zem a nôž jej z ruky vypadol. Druhý sa skláňal k nej a už-už by ju prepichol svojimi dlhokánskymi pazúrmi, ale zrazu sa spoza rohu vynoril spomínaný blondiak a útočiaceho démona zabil. Buffy sa šikovne vyšvihla na nohy a zabila zvyšok démonej dvojice.
Spolu so Spikom sa už poberala naspäť k cintorínu, keď sa Spike neovládol, zohol sa ešte k démonom, z ktorých vytekala slizká tekutina, prehľadal či nemajú pri sebe cennosti. Nič zaujímavé však nenašiel, keď mu v tom padla do oka blýskajúca sa vecička. Rýchlo ju strčil do vrecka a pobral sa za Buffy.
Keď ležali spolu nahí v posteli v Spikovej hrobke, ukázal Buffy svoj objav. Buffy zobrala tú vec do ruky a zistili že je to obyčajný prívesok. Taký v tvare srdca, do ktorého si dáte fotky ľudí, ktorých máte radi. Spike jej ho zavesil na krk a pokračovali v začatej „práci.“
Bolo veľmi skoré ráno, no ešte nesvitalo. Spike sa teda rozhodol, že Buffy odprevadí po koniec cintorína. Ešte veľmi dlhý bozk na rozlúčku a Buffy sa pobrala domov. Po ceste sa pohrávala so strieborným príveskom. Otvorila ho, vzniesli sa malé iskierky a vnútri objavila fotky zamilovaného páru. Usmiala sa a prívesok opäť zatvorila. Keď došla k miestu, kde cintorín hraničí s parkom, uvidela pred sebou striebristú hmlu. Neprikladala tomu veľký význam a tak cez ňu pokojne prešla. Asi po dvadsiatich metroch zastavila a prudko sa otočila.
„Spike!“ skríkla.
„Dobre, dobre...“ povedal, keď sa vynoril spoza stromu. „Povedal som, že ťa odprevadím na koniec cintorína.“
„Ale veď to už si dávno uro...“ zarazila sa. Obzrela sa okolo seba a naozaj. Opäť boli na začiatku cintorína. Zrazu k nim pribehol muž v čiernom kabáte.
„Buffy, nepribližuj sa k nemu, to je upír, chce ťa zabiť, je posadnutý premožiteľkami!“
skríkol neznámy muž.
„Hlavne jednou, konkrétnou premožiteľkou.“ Povedal Spike nevšímajúc si muža a usmial sa na Buffy. V tom sa vynoril mesiac spoza oblakov a prudko osvetlil tvár neznámeho muža.
„Angel?!“ prekvapila sa Buffy.
„Čakala si niekoho iného?“ usmial sa na ňu Angel a pritiahol si ju k sebe. Naklonil sa k nej, že ju pobozká. Buffy sa odtiahla. Angel začal namietať, keď sa zrazu objavila Willow.
„Jee, ahoj Buffy rozmýšľali sme, že ideme do Bronzu, pôjdete s Angelom s nami?“
„S Angelom?“ žiarlivo zasyčal Spike.
„O chvíľu, ešte tu máme jedného upíra. Veľmi silného.“ Povedal Angel a vytiahol kolík.
„A jeje, nemám zavolať Gilesa, možno bude vedieť nejaké to kúzlo,“ povedala Willow.
„Ale Will, ty vieš čarovať omnoho lepšie ako Giles.“
„O čom to hovoríš Buffy? V živote som nič také neskúšala.“
Kým sa Buffy dozvedala tieto zvláštne skutočnosti, priblížil sa Angel s kolíkom k Spikovi.
Spike začal pomaly cúvať.
„Spike, k mojej láske sa ani nepriblížiš!“ povedal Angel a zahnal sa kolíkom, mieril k jeho srdcu.
Angelova ruka sa zastavila asi päť centimetrov od Spikovej hrude. Zvierala ju totiž Buffy:
„Angel, čo to robíš?“ spýtala sa so sklamaním v očiach.
„Čo robíš ty? Je to upír, ty ho nepoznáš! Je posadnutý zabíjaním premožiteliek!“ povedal Angel. Buffy si v hlave začala dávať do súvislosti niektoré veci. Prívesok, iskrenie, hmla a teraz toto.
„Ehm... ja viem, je to hrozný upír... On ma... chcel znási… teda zabiť... a preto je to teraz len medzi nami. Ja si to s ním vybavím, vy choďte, ja za vami prídem do Bronzu.“ Vykoktala sa Buffy a vrazila Spikovi do tváre.
„Ešte dnes zomrieš!“ Skríkol Spike a rozbehol sa za Buffy. Tá utekala pred ním a za najbližším rohom zahla a oprela sa o stenu. Hneď na to tam dobehol Spike a oprel sa o Buffy. Sedeli tam, dychčali, a snažili sa pochopiť čo sa deje.
„Možno sme sa vrátili v čase...“ začal Spike.
„Alebo sme sa dostali do inej dimenzie.“ Navrhla Buffy.
„Rozhodne tu nemôžeme zostať!“
„Spike, ty choď niečo zistiť do baru, či odkiaľ vždy získavaš informácie a ja idem povyzvedať do Bronzu,“ rozkázala Buffy.
„Ale...“
„Za dve hodiny sa tu stretneme,“ povedala a odišla.
„Ooo, Buffy! Všetko vybavené?“ zakričala Willow, snažiac sa prekričať hlasnú hudbu.
„Aaa, Buff, konečne, už to tu nevydržím, Will sa nemá komu vyspovedať, tak mi tu asi pol hodinu básni o voľakom chalanovi pri bare...“ prevrátil oči Xander.
„Chala....?“ Zarazila sa Buffy.
„Pozri Buff, henten zlatý, s tými krásnymi tmavými očami,“ začala sa rozplývať Willow.
„Ale Will ty...“ prekvapene sa pozerala Buffy, keď zrazu okolo nej prešla Tara.
„Tara, vy ste sa s Willow rozišli?!“ skríkla na ňu zmätene Buffy.
„Ehm, my sa poznáme? A kto je to Willow?“ spýtala sa Tara a pozrela sa na Buffy ako na blázna.
„Už to viac nevydržím...“ mrmlala si Buffy pre seba, keď sa hrnula k východu. Tam narazila na Gilesa.
„Giles? Čo tu robíš? A kto je doma s Dawn?!“
„Dawn? Buffy, si si istá, že dnes sa ti na hliadke nič nestalo?“ povedal znepokojene Giles.
„Ale Dawn...“
„Buffy, ja neviem, kto je Dawn, ak je to nejaká tvoja spolužiačka, predpokladám, že je rozumná, neboj sa, ak je sama doma, poradí si...“ upokojoval ju.
Buffy sa otočila a utiekla. Keď sa stretla so Spikom, hodila sa mu do náručia: „Chcem ísť odtiaľto preč, prosím...“
Obidvaja sa zviezli na zem a opreli sa o seba. Buffy sa začala hrať s príveskom na svojom krku. Otvorila ho a opäť sa objavili tie malé iskry. Napadlo ju, či to nemá niečo spoločné s touto nočnou morou. Pozrela sa pred seba a uvidela strieborný závoj hmly. Usmiala sa a povedala Spikovi: „Poď, ideme domov!“
Spike sa postavil a nasledoval Buffy cez hmlu.
Prostredie, do ktorého vošli, sa nezmenilo, stále tá istá tmavá ulica. Buffy sa rozbehla do svojho domu, otvorila dvere a zakričala na Dawn.
„Jee, Buffy, už si doma?“ Ozvalo sa z prvého poschodia.
Buffy sa spokojne hodila na gauč. Spike sa vyvalil vedľa nej. Ozval sa zvonček pri dverách. Keď Buffy otvorila, stála za dverami Willow spolu s Tarou. Buffy sa usmiala - opäť je všetko tak ako má byť.
„Jé, Will, Tara!“ Ozvalo sa zo schodov. Buffy sa obzrela pripravená, že uvidí Dawn. No, vlastne to Dawn aj bola... Zhruba... Bola vysoká a... tam sa podobnosť končí. Mala zelené vlasy a piercing v nose. Vlastne nie len v nose. Aj v obočí, v pupku, dva v pere a asi päť ich mala na uchu. Vzadu na chrbte mala vytetovaný veľký čínsky nápis.
„Dawn?! Si sa zbláznila?! Čo si to...?“ Hystericky jačala Buffy.
„O čom to hovoríš? Sama si mi navrhla, aby som si dala piercing...“
Buffy sa opäť hodila na gauč a vzdychla. Tak ešte stále nie sú naspäť. Nie. Je to ešte horšie... Dostali sa do dimenzie potetovanej Dawn. Ale aspoň už vedia na čo slúži ten prívesok.
„Buffy, musím ti niečo povedať...“ začala Willow pohrebným tónom.
„Giles...“ skúsila Tara, ale nezvládla to, musela odvrátiť zrak.
„Giles dostal ďalšieho... Alex...“ vzlykala Willow.
„Čo je s Alexom?!“ postavila sa Buffy.
„Je mŕtvy, veď to hovoríme.“ Zaskučala Tara.
„Čože? Kto ho zabil?“ už plakala aj Buffy.
„Veď Giles...“ povedala Dawn, ako keby to bola samozrejmosť.
„Giles?!“ teraz už bol zmätený aj Spike. Vzal koktajúcu a vzlykajúcu Buffy za ruku a ťahal ju do kuchyne: „Buffy neplač. Vieš, že to nie je pravda. Otvor ten medailón, nech sa už dostaneme preč!“
Buffy nevnímala, čo hovorí, a tak jej sám Spike odhrnul vlasy z krku a otvoril kovové srdiečko. Pri chladničke sa začal víriť vzduch. Buffy nereagovala, tak ju vzal Spike do náručia a pobozkal na čelo: „Neboj sa zlatovláska, dostaneme sa domov, o to sa postarám.“
Vyšli na druhej strane hmly. Stále sa nachádzali v kuchyni, ale obaja vedeli, že to už nie je tá istá miestnosť. Spike ju upokojoval ako vedel, ale Buffy to nerozveselilo. Stále trúchlila nad Xanderom, aj keď mali tú osudnú dimenziu už za sebou. Zošmykla sa Spikovi z rúk a postavila sa na vlastné nohy. Pozrela sa mu do modrých očí a povedala: „Nikdy nenájdeme cestu.“
Ako to dopovedala objavil sa pred ňou Alex. To ju prebudilo. Vrhla sa mu okolo krku, keď sa za ním vynorila Willow a s úsmevom poznamenala: „Ach, Buffy, to je môj manžel, nepreber mi ho...“ opäť sa usmiala a pobozkala Alexa. Chytili sa za ruky a zbadali Spika.
„Spike?!?!“ Skríkli jednohlasne.
„Naozaj? Fakt som nevedel, že sa tak volám.“ Poznamenal ironicky Spike.
„Spike, to nie je možné, ty...“ koktala Willow.
„Spike, veď ty si šesť rokov mŕtvy!“ dokončil Alex, „Teda, chápeš akom to myslím... mŕtvy... ako upírsky mŕtvy...“ dopovedal pošepky Alex a naznačil pichanie kolíkom.
Buffy vyvalila oči a začala pomaly ustupovať. Vyšla z kuchyne a na prahu sa zrazila s Joyce.
„Mami?!“ skríkla a hodila sa na mamu. Oči jej zaliali slzy a spomenula si na ten deň, keď videla svoju matku naposledy. Vtedy už jej nebolo pomoci.
Buffy niekto pohladil po vlasoch. Nebol to Spike ani Joyce. Bol to Giles. Konečne dobrý Giles. Buffy sa usmiala a objala aj jeho, keď ju malá ručička potiahla za sukňu: „Buffy ideš sa hrať?“ povedalo malé dievčatko.
„Dawn! Ako si sa dostala z postieľky, už si mala dávno spať!“ vyčítal jej Giles.
„Ale tati, ja som chcela vidieť Buffy.“ Povedala malá Dawn.
„Giles... tati...“ mrmlala si potichu Buffy. Otočila sa a vybehla na poschodie do svojej izby. Zvalila sa na posteľ. Po chvíli vyskočila, strhla si z krku prívesok a začala po ňom šialene dupať. Nato sa privalil Spike. Zovrel Buffy do náručia a začal ju bozkať ne tvár slanú od sĺz.
„Buffy, Buffy, kľud, všetko bude v poriadku, hlavne, že sme spolu. Spolu sme silný a prekonáme to. Ok?“ tíšil ju Spike.
„Ako? AKO? Nikdy sa nedostaneme domov!“ Zúfalo zvolala Buffy.
„Tak to budeme skúšať, kým sa nám to nepodarí.“ Povedal a opäť otvoril medailón. Usmievavé tváre mladého páru už sa im vôbec nezdali sympatické. Tento krát sa hmla zjavila vedľa postele. Buffy sa nenamáhala postaviť a po kolenách vliezla do neznáma.
Hneď vo dverách narazila na Dawn.
„Jee, Buffy, čo to vyvádzaš? Prečo sa plazíš po zemi?“ zasmiala sa Dawn.
Buffy sa usmiala. Dawn mala správny vek, bola bez piercingu a dokonca aj existovala.
Rýchlo zavolala Willow, aby sa dozvedela kde sa to vlastne ocitla:
„Will, kde si? Môžeš teraz prísť? Čo si? Na nákupoch s Cordeliou? Čo sa musíš? Aha, že sa musíš o ňu starať, lebo ste najlepšie kamarátky? Aha dobre, rozumiem.“ Buffy zmätene položila slúchadlo a vybrala sa za Gilesom do Magic Boxu. Myslela si, že sa pomýlila, lebo nad dverami videla nápis: KNIHKUPECTVO. Vošla dnu a zbadala Gilesa a zamávala mu. Sadli si spolu k stolu a Buffy mu začala rozprávať, čo sa stalo. Pomyslela si, že Giles bude v každej dimenzii rovnako múdry a dokáže jej pomôcť. Ale opäť sa mýlila. P prvých slovách ju prerušil a povedal: „Buffy, si si istá, že nie si prepracovaná? Naozaj som nevedel, že ešte veríš na upírov a čarodejníkov.“
Buffy vyvalila oči a zmätene vyšla z kníhkupectva, keď pred ňou prebehol blonďavý upír. A za ním bežal dav ľudí s kuchynskými nožmi a kričali, že sa nemá zahrávať s mágiou.
Buffy zostala pokojná až do chvíle, keď...
Trom mužom sa podarilo dostať Spika do kúta a jeden ho bodol do nohy. Spike sa zvalil na zem, na ktorú sa spustila spŕška krvi. Buffy skríkla a so slzami v očiach sa k nemu rozbehla. Skôr než sa tam dostala obkľúčili ju šiesti muži. Spike zatiaľ dostával smrteľné rany do hrude.
„NIE!“ kričala Buffy. A plakala... Plakala veľmi, no nič jej to nepomohlo. Len sa ďalej pozerala, ako sa jej milovaný utápa v krvi. Okolo nej ešte stále postávali muži so zbraňami. Skúsila ich zbiť, ale boli ako nepriestrelné sklo. Zviezla sa na zem a začala šeptať: „Spike nie... to mi nemôžeš urobiť... ešte nie... koho fotku si dám do toho sprostého prívesku, keď tu nebudeš... Spike, milujem ťa... Viem že ma nepočuješ, ale...“ postavila sa a z celej sily skríkla: „Milujem ťa!“ A pustila sa ešte do tragickejšieho plaču. Zúrivo vytiahla z medailónu fotky a roztrhala ich na márne kúsky. V tom sa rozžiarilo oslepujúce svetlo a všetko okolo zmizlo. Zostala tam len ona a Spike. Boli späť v Sunnydale, v tom správnom... Boli doma. Vybratím fotiek prelomila kúzlo. Ale čo z toho keď pred ňou ležalo bezvládne Spikovo telo. Cez prúd sĺz ho začala bozkávať na krvavú tvár.
„Nie, nie, nie, nie, nie...“
Zvalila sa na jeho nehybné telo a plakala.
„Neplač princezná!“ ozvalo sa spoza jej hlavy.
Zdvihla sa. Spike sa na ňu usmieval bolestivým úsmevom.
„Teraz keď ťa mám, sa ma len tak ľahko nezbavíš.“ Povedal a začal kašlať krv.
Buffy sa usmiala a ľahla si vedľa Spika a tak zaspali. Buffy spala ľahkým spánkom, a kedykoľvek sa zobudila, našla Spika po svojom boku a začala ho bozkať na tvár. Nad ránom ho zbudila, zavesila ho na seba a nevládneho ho dovliekla do jeho hrobky. Starala sa tam o neho ešte dva týždne, kým sa úplne nezotavil. Spolu všetko vyrozprávali Gilesovi. Pravému Gilesovi a nechali ten osudný prívesok na stole v Magic Boxe. Dawn si k nim prisadla a pozrela sa na prívesok, poznamenala: „Hmm, ty si tak nejako kľúč... Teší ma, som asi tvoja sestra...“ usmiala sa.