Popis poviedky : Drusilla sa znova pozrela na svojho spoločníka. Potom sa pozrela na zvyšných upírov a s úsmevom na tvári preriekla. "Je tu riešenie. Riešenie, ktoré nám pomôže zbaviť sa premožiteľky navždy. A chcem zdôrazniť slovo navždy. Môj priateľ, ktorého som nedávno zachránila pred istou smrťou, mi odhalil svoj plán. Keď som ho vypočula, od dojatia som sa skoro rozplakala. A naposledy som sa tak cítila, keď som prišla o svojho milovaného vtáčika..." Dru si utrela imaginarnu slzu a zaškľabila sa na dav. "Bude sa vám páčiť," ukázala na chudého upíra vedľa nej.
Anatolij udrel Buffy z celej sily a tá spadla na zem. Pokúsila sa zdvihnúť, ale tentoraz ju z celej sily kopol do brucha. Buffy sa začala s bolesťou zvíjať po podlahe a Anatolij sa tomu so smiechom prizeral.
"Ako sa cítiš, keď už vieš, že nie si premožiteľka? Musí to byť hrozný pocit byť výnimočný a z ničoho nič spadnúť do bahna priemernosti, že? Slabá ako bežný človek. A mám pre teba novinku - lepšie to už nebude..." S týmito slovami ju pomaly zdvihol a pevne zovrel v rukách. Buffy potichu vykríkla. Jeho tvár sa mu zmenila a vyceril na ňu ostré zuby. Odhrnul jej vlasy a pomaly sa naklonil k jej krku.
Deň predtým
"Vieš ty vôbec kto je premožiteľka a prečo je lepšie sa jej vyhýbať? Fakt nemám ten pocit," pozrela sa na vystrašeného upíra Buffy a prebodla ho kolíkom. Kým sa rozpadol na prach stihla obrátiť zrak na ďalších dvoch postávajúceho neďaleko od nej. "Chápete, prečo neobstál v skúške? Prišiel očividne nepripravený a ja možnosť reparátu nedávam," zazubila sa Buffy. Jeden z upírov zaváhal a pomaly sa rozbehol preč, no druhý sa na ňu s vrčaním rozbehol. Buffy zareagovala v zlomku sekundy a zdvihla zo zeme drevenú dosku. Kým sa k nej dostal, trafila ho ňou a klinec na jej konci mu prebodol srdce. Pomaly sa rozpadol. "No, som čoraz lepšia," povedala si Buffy sama pre seba sledujúc kým sa jej posledný z trojice stratil z dohľadu. "Teba si podám neskôr." S týmito slovami dosku odhodila a pobrala sa zo staveniska preč. Nevšimla si, že z tmy ju pozorujú dve postavy.
"Je silná, táto na mňa urobila naozaj dojem," ozvala sa mužským hlasom s výrazným ruským prízvukom prvá z nich.
"Je možno najsilnejšia zo všetkých premožiteliek... ale ak tvoje kúzlo bude naozaj fungovať, budeme si žiť ako jedna šťastná rodina..." tmu preťal pre zmenu mierne psychopatický ženský hlas.
"Bude!" prerušil debatu mužský hlas. "Viem, že ti ide aj o osobnú pomstu a týmto zabijeme dve muchy jednou ranou. Všetci budú spokojní," odznelo hrozivo ale v jeho hlase zaznelo aj čosi iné. Čosi tajomné.
Buffy vletela do krypty s veľkým hrmotom. Spike odtrhol oči z televízora kde práve dával jeho obľúbený seriál Vášne. "Čo sa deje?" stihol sa opýtať, kým mu Buffy poriadne nevrazila. "Hej, myslím, že toto by sme už mohli mať za sebou, nie?" pomaly sa zdvihol zo zeme šúchajúc si bradu.
"Jasne som ti povedala, že máš strážiť Dawn a ja viem, že pri tebe nie je. Prečo?" Buffy si dala ruky v bok.
Spike sa na ňu vážne pozrel a po chvíli prepukol v smiech. "Tak o toto tu ide? Tvoja sestrička sa chcela prejsť a teraz by mala byť pri Willow a Tare. Najskôr jej zase ukazujú nejaké kúzla."
"Spike, ja viem, že tam je. Vedela som to ešte predtým ako som sa vybrala na hliadku... Ale mal si ju strážiť! A ty si ju miesto toho pustil preč a zbavil si sa zodpovednosti. Čo od toho čakáš?" Buffy sa tvárila namrzene.
Spike ju chytil do náručia a pevne ju zovrel. "Ona nie je dieťa. Aj ty vieš, že keď si niečo zaumieni, ťažko jej to niekto vyhovorí. Nemohol som jej brániť v odchode."
"Ale mal si. Je moja jediná sestra a ja nechcem aby sa jej niečo stalo. Ešte nie je dospelá," v Buffyinom hlase sa pomaly uvoľňovalo napätie.
"Dobre Buffy, sľubujem, že nabudúce ju len tak nenechám ísť. Prinajhoršom budem apelovať na silu tvojich pästí. Snáď ma v tom nenechá."
Buffy sa jemne pousmiala a Spike na nič iné nečakal. Vášnivo ju začal bozkávať a ona to opätovala. Odtrhli sa od seba až po polminúte.
"Musím už ísť," s týmito slovami sa zobrala a odišla. Spike sa za ňou celý ten čas iba pozeral.
"Milí priatelia, zišli sme sa tu pri naozaj mimoriadnej príležitosti. Odpustím si zbytočné úvodné frázy a prejdem rovno k veci, lebo vidím, že mnohí z vás sú už netrpezliví," V predných radách to ozvali rôzne pripomienky "Utíšte sa. Ako viete, raz za čas sa stretávame na vopred určenom mieste s cieľom diskutovať o našich problémoch, ktoré nevyriešime len bojom. Isto sa pýtate, prečo sa táto schôdza koná v Sunnydale. Nekonala sa tu už dávno, práve kvôli premožiteľke, ktorá tu žije ale teraz je na to priam ideálny čas. Prečo, to už nechám ale hovoriť našich vzácnych hostí." Upír v kapucni dokončil vetu a odišiel si sadnúť si na voľné miesto v prednej rade. Z bočnej strany jaskyne vošla do miestnosti osvetľovanej množstvom faklí Drusilla nasledovaná niekým ďalším. Tentoraz to zahučalo v celej miestnosti. "Moji drahí, som rada, že vás vidím." Rukou vznešene zakývala davu a pozrela sa na svojo spoločníka.
"Ja viem, čo vás všetkých štve a nedá vám spávať. Je to ONA, pravda? Neexistuje snáď nikto v tejto miestnosti, kto by ju mal rád ale nikto z vás sa jej nevie postaviť. Dokáže vás zabíjať ako mravce a vy sa jej bojíte. Neviete sa postaviť jednej žene. Uuuuu, je pre nás ako východ slnka," šialene zavyla Dru.
Medzi pozvanými sa začal šíriť vlna odporu. "Tak nám poraď, čo máme robiť ak tu chceme žiť?" ozval sa jeden z hlasov.
Drusilla sa znova pozrela na svojho spoločníka. Potom sa pozrela na zvyšných upírov a s úsmevom na tvári preriekla. "Je tu riešenie. Riešenie, ktoré nám pomôže zbaviť sa premožiteľky navždy. A chcem zdôrazniť slovo navždy. Môj priateľ, ktorého som nedávno zachránila pred istou smrťou, mi odhalil svoj plán. Keď som ho vypočula, od dojatia som sa skoro rozplakala. A naposledy som sa tak cítila, keď som prišla o svojho milovaného vtáčika..." Dru si utrela imaginarnu slzu a zaškľabila sa na dav. "Bude sa vám páčiť," ukázala na chudého upíra vedľa nej.
Upír rázne prehovoril a prítomní zaregistrovali výrazný ruský prízvuk. "Budem potrebovať pár dobrovoľníkov. Nie je to pre mňa ľahké oznámiť, ale tí ktorí budú súhlasiť, sa s najväčšou pravdepodobnosťou sami nezachránia. Bude to však len malá obeť v porovnaní s tým, čo nás čaká a garantujem, že títo z vás si vyslúžia posmrtnú slávu. Takmer pol svojho krátkeho života som pracoval na mocnom kúzle ktoré odstráni našu večnú kliatbu v podobe premožiteľky a konečne som prišiel na to, ako ho správne použiť. Bratia, čaká nás nádherný život... ale predtým si musíme vzájomne pomôcť... Potrebujete ma a ja potrebujem vás..." Vystrel k davu obe ruky.
Drusilla sa na neho spokojne pozrela.
"Čo takto kúzlo neviditeľnosti?" opýtala sa akoby mimochodom Dawn.
Tara zdvihla hlavu od knihy. "Ty s tým nedáš pokoj." Usmiala sa na ňu.
Will prikývla. "Fakt to nie je ani v tvojom prípade bezpečné a navyše by si to ešte zneužila na nejakú lotrovinu."
"Bože ja sa nudím," povzdychla si Dawn. "Mala som radšej ostať u Spika, aj sledovanie tých jeho Vášní by bolo zaujímavejšie."
Willow sa na ňu súcitne pozrela: "Dawnie, je mi to ľúto, že už na teba nemáme čas. O štyri dni máme s Tarou fakt ťažkú skúšku a aj my čarodejnice sa potrebujeme učiť. Ale máme ťa stále rady, že Tara?"
Tara mrkla jedným okom: "To vieš, že hej."
Dawn si znova povzdychla. "Myslela som si, že čarodejnice sa nemusia učiť. Prečo nevymyslíte nejaké kúzlo, ktoré vám všetko potrebné dostane so hlavy?"
Willow sa mykla. Tara sa na Dawn pozrela a vyprskla smiechom. "S týmto by si pre ňou začínať nemala. Na takéto veci je naozaj háklivá."
Willow sa na Taru pozrela vražedným pohľadom. "Takže ja som tu na srandu? Ja za to nemôžem, že som asi jediný človek na Zemi, čo ho škola úprimne baví."
Dawn sa zatvárila naozaj šalamúnsky. "No... možno nie si zo Zeme, ale si nejaký návštevník z cudzej galaxie. Vlastne... Buffy ťa pozná len 6 rokov a možné to je." V tom momente schytala od Willow do hlavy vankúš a rozosmiala sa.
Willow jej úsmev opätovala.
"Ale ja ťa napriek tomu ľúbim, zlatko." Uštipačne podotkla Tara a tentoraz sa rozosmiali všetky. Dvere sa zrazu otvorili. Willow a Dawn vyskočili z pohovky a súčasne vykríkli. "Angel?"
"Môžem ísť dnu?" spýtal sa.
Buffy pokračovala v hliadkovaní, lebo po tom zážitku so Spikom akosi nemala chuť ísť domov. Stále sa jej zdalo čudné, že ju Spike priťahuje, hoci sa v jeho náručí cítila bezpečne. Už od chvíle, keď sa jej vyznal so svojim citmi sa cítila zvláštne a nechcela ho ani vídavať. Lenže časy sa zmenili, Spike už dávno nebol ten nebezpečný upír, čo ju chcel zabiť a aj jej pocity sa od zhnusenia posunuli... niekam. Ale kam, to nevedela ani ona sama. Bola taká zamyslená, že si vôbec nevšimla sexteto upírov pomaly sa približujúcich k nej.
"Hej," vykríkla keď si ich konečne všimla. Upíri sa na jej veľké prekvapenie dali na útek. Buffy sa okamžite rozbehla za nimi. Keď ich po par stovkách metrov dobehla, už stáli na mieste a pomaly okolo nej v bezpečnej vzdialenosti vytvorili kruh.
"Hej, čo sa tu deje? Vy musíte byť naozaj špeciálni chlapci, keď ste sa hneď dali na útek. Čo predo mnou skrývate?" V tom momente si všimla prítomnosť niekoho ďalšieho.
"Začneme," vykríkla zahalená postava a upíri začali okolo nej krúžiť. Postava začala pomaly čosi odriekavať. Buffy sa zamračila a rozbehla sa k nej. Jeden z upírov sa však na ňu vrhol a zvali ju k zemi. Predtým ju stihol akýmsi ostrým premetom reznúť do ruky. Okamžite ho prebodla a na okamih sa pozrela na jemne krvácajúcu ruku. Pár kvapiek krvi padlo na zem. Medzi ňou a tajomným zariekavačom však stála ešte pätica. V tú chvíľu si Buffy uvedomila, že ju chcú len udržať za každú cenu od neho. Vyskočila na nohy a začala rýchlo boj. Rýchlo sa rozháňala kolíkom a upíri sa postupne menili na prach. Postava však zariekavanie dokončila a než sa Buffy stihla pozrieť smerom k nej, zbadala len pomaly sa rozplývajúci dym.
"No, myslím, že toto ti nevyšlo." Rýchlo sa oprášila a odišla z uličky. Vôbec si v tej tme nevšimla, že na mieste jej boja bol na zemi tmavším farbami namaľovaný veľký kruh. Kúzlo prebehlo.
Willow zaklopala na dvere Spikovej krypty. Spike si akurát brúsil akýsi štýlový nôž, ktorý mal byť používaný zjavne na démonov.
"Ale ale... ak hľadáte Buffy, tak márne, išla už dávno preč." Spike pokračoval vo svojej práci.
Dawn nakukla cez dvere dnu. "Ahoj Spike, dúfam, že som ti nenarobila veľa ťažkostí." Jemne sa na neho pousmiala.
Spike si spomenul na ranu od Buffy. "Ani nie, mal som to pod kontrolou."
"To som rada," zazubila sa Dawn. Očividne mu príliš neverila.
"Spike, je tu niečo, čo by si mal vedieť." Willow sa zatvárila trošku neisto. Spike odtrhol oči od svojho noža a uprel na ňu svoj pohľad.
"Je tu Angel," nedopovedala, lebo si všimla Spikov mrzutý pohľad. "Nie je to tak ako si myslíš. Prišiel lebo bývala Buffyina kamarátka mala akúsi víziu. Buffy niečo hrozí, inak by neprišiel."
Spike ju prerušil. "Takže ma vôbec nepotrebujete. Jasné, je tu veľký silný Angel, tak nech vám pomôže. Okrem toho, Buffy sa o seba postará."
Dawn chytila Will za rukáv a potiahla ju smerom von. So Spikom dnes skončili. Bol mimoriadne háklivý na meno Angel.
"Ahoj Spike," zakývala Dawn. Potom dievčatá odišli zo Spikovej krypty do tmy ďalej hľadať Buffy.
Drusilla sa pozrela na sklenenú guľu. Vnútri sa pohybovala zvláštna modrá energia.
"Je to krásne, Anatolij, je to tak nádherné. Všetka sila vyvolenej uväznená vnútri. Hoci to vidím na vlastné oči, stále nemôžem uveriť, že je to možné. A moje oči toho už videli naozaj veľa... Veci, z ktorých by sa možno niekto zbláznil..."
Jej tvárou prebehlo ľahký šialený úsmev. "Čo pekné s tým môžeme robiť? Dá sa s tým pohrať?"
Zatiaľ nič. Ale keď ju zabijeme, budeme môcť zničiť aj toto. Nemohol som jej silu nechať v nekonečne, stále by bola šanca, že niekto príde na to ako ju získať. A navyše tu je to pred ňou v bezpečí, ale nesmie sa k tomu dostať. Čím dlhšie bude jej sila mimo nej, tým bude slabšia." Poznamenal Anatolij s úsmevom. "Slovami nedokážem ani vyjadriť, čo teraz cítim. Obetoval som tomu všetku svoju energiu, všetok svoj čas, ktorý teda nebol krátky, a to že sa to podarilo ma napĺňa neuveriteľným pocitom pýchy. Rituál prebehol až neočakávane ľahko. A keby si ma ale nebola zachránila pred tým démonom v Moskve, všetko mohlo byť teraz úplne inak. Na svete by už nebol nikto kto by vedel to čo ja. Život je zložený z maličkostí. Ale ja viem, že teba premožiteľky nikdy netrápili, je to tak?
Drusilla sa k nemu otočila a jej tvár sa zmenila. Zuby sa jej hrozivo zaleskli.
"Robím to len kvôli môjmu úbohému Spikovi. Tá žena mu pobláznila myseľ. Chcem, aby pochopil, že byť na jej strane mu prinesie len bolesť."
"Každopádne, ešte sme nič nedosiahli. Premožiteľka je von z hry ale tým sa to ešte len začína." Anytolij spokojne odfrkol.
Drusilla zareagovala prekvapujúco a uprene sa na neho zahľadela. Na malý okamih sa jej rozšírili oči a po chvíli sa vrátila do normálneho stavu.
Anatolij sa zamračil. "Čo sa deje? Videla si budúcnosť?"
"Vlastne to nič nebolo. Myslím, že mi vyššie sily vnukli pocit hladu... asi budem musieť ísť." Drusilla ho prevŕtala očami a dôstojne vykráčala z miestnosti. Ticho zavrčal a za chrbtom pevne zovrel päste.
Buffy sa chytila z hlavu. Na okamih v nej pocítila pálčivú bolesť, no po chvíli ju to prešlo. Pomaly došla až domov a vnútri zapálila svetlo.
"Ahoj Buffy." Ozval sa známy hlas.
Buffy sa prekvapene pozrela smerom k Angelovi. "Čo tu robíš? Teraz?"
"To ma ani neprivítaš?" Angelov hlas znel neobyčajne pokojne vzhľadom k situácii.
"Jasné... prepáč, som rada, že ťa vidím, ale čo tu robíš? Vždy keď sa zjavíš v Sunnydale, tak je to vážne. Nie je tomu tak aj tentokrát, alebo...?" Buffy zmĺkla lebo pochopila.
"Cordelia mala víziu, že sa niečo stane a začne to u teba. Ponáhľal som sa ako sa len dalo a hľadal som ťa tu. Alebo nebola si doma, tak som sa stavil za Willow. Rozdelili sme sa. Ona išla s Dawn, ja sám a Tara sa zatiaľ pozrela do nejakých kníh. Povedz mi, že sa nič nestalo," jeho hlas znel tentoraz naliehavo.
"Nie... myslím, že nie," hlesla neisto Buffy. "Hoci, možno... možno.. .mal by si si sadnúť."
Keď Buffy Angelovi povedala všetko, uvedomila si, že sa niečo naozaj muselo stať. Než sa obaja stihli nazdať, do domu sa vrátila Dawn v sprievode Willow.
"Buffy, tak som sa bála," Dawn svoju sestru objala z celej sily.
"Hej, ľudia, som nažive! Lichotí mi toľká pozornosť, ale myslím, že to nie je nutné. Bola som na bežnej hliadke," povedala podráždene Buffy, hoci ani sama neverila, že to čo sa stalo nedávno bolo len tak.
"Buffy, možno by si si mala ísť ľahnúť. Ja sa vrátim za Tarou a prejdeme pár kníh. Skúsime zistiť, čo sa stalo," Snažila sa ju upokojiť Will.
"Ja skúsim prezrieť mesto a zajtra večer sa vrátim. Zistím, či sa nedeje niečo neobyčajné," ponúkol pomoc Angel.
Než stihla Buffy a Will niečo dodať, prerušila ich Dawn. "Mohol by ti s tým pomôcť Spike." Všetci na ňu v momente zagánili.
"Myslím, že sme dospelí ľudia a ak je situácia naozaj vážna, tak malicherné nezhody medzi niektorými... upírmi by mohli ísť bokom," Dawn si založila ruky.
V tom momente vyznela na 15-ročné dieťa naozaj dospelo.
"Fajn," mávla Buffy rukou. Dawn to povedala naozaj výstižne.
Buffy sa zobudila nezvyčajne neskoro a cítila sa dolámaná. Naozaj skvelý začiatok víkendu. Zazívala a len čo sa prezliekla, tak zišla dolu, kde už Dawn pripravovala raňajky. V noci sa jej snívalo niečo čo pripomínalo nočnú moru ale nevedela si vôbec spomenúť. A ani jej to nevadilo.
"Dobré ránko," zamrmlala skôr sama pre seba.
"Ako sa dnes cítiš?" spýtala sa Dawn. "Bola tu Willow ale keďže si spala, povedala, že sa stretnete v parku. Má vraj niečo dôležité."
"Uhm." To bola jej celá odpoveď.
Will a Tara sa tvárili naozaj znepokojene. Buffy došla k lavičke pod stromami a postavila sa pred ne. "Tak čo sa vlastne deje? Asi predpokladám správne, že tentoraz s tým trojica nemá nič spoločné."
Obe sa na seba znova pozreli a Tara otvorila vytiahla z tašky hrubú knihu.
"Warren, Andrew a Jonathan? Nie, tí sa nikde skryli, ale bodaj by si sa mýlila. Je to totiž trošku horšie... Počúvaj, prastaré proroctvo vraví, že na zemi je vždy jediná, ktorá bude osamotená bojovať proti upírom, démonom a silám zla. Veľmi dobre ho poznáš lebo si jeho súčasťou. Teda dúfame, že ešte si..." Tara nedokončila.
"Čo tým chceš povedať?" Buffy sa výrazne zamračila.
"No, pozri, asi by si sa mala upokojiť. To, čo vieme od Angela a od teba nám uľahčilo hľadanie. A keď k tomu pripočítame tvoj momentálny stav..." Willow stíchla.
"Dievčatá, viete čo si myslím? Keď už niekto začne vetu, tak by ju mal aj dokončiť. A aký je môj stav? Cítim sa dobre..." zaklamala Buffy.
"Nie Buffy, necítiš... videli sme včera, tvoja únava a tak... to nie si ty..."
"Ale ja bývam unavená! A často, napríklad na minulej prednáške..." Buffy stále nemohla uveriť, k čomu Willow speje. Tá sa len nútene usmiala.
"Premožiteľské kúzlo funguje tak, že náhodne vyberie z potenciálnych premožiteliek jednu. Tá môže o svojom údele vedieť dopredu, aj nemusí ako ty.
Kúzlo sa transformuje na auru, ktorá obklopí vyvolenú a dá jej potrebné schopnosti —schopnosť rýchlo poňat základy boja, rýchlejšie uzdravovanie a aj prorocké sny. A niekto tvoju auru pohltil. Alex by to povedal tak, že už nie si Superman ale len Clark Kent."
Buffy sa na ňu nechápavo pozrela. "To znamená... že už nie som premožiteľka?"
Obe dievčatá zavrteli hlavou. "Dawn o tom zatiaľ radšej nevrav. My sme jej tiež nespomínali nič konkrétne, v poslednej dobe je na takéto veci dosť citlivá."
"Musel to byť nejaký rituál, ale nevieme aký. Keby tu tak bol pán Giles, možno by nám pomohol," povzdychla si Tara.
Anatolij zamkol dvere v miestnosti jaskyne, ktorá mu bola pridelená. Upíri momentálne oslavovali a nepredpokladal, že by ho vyrušovali, ale Drusilla sa na neho od toho večera pozerala pozornejšie. Nemohol riskovať, že na niečo príde, nie kým nie je tá otravná. Buffy mŕtva. A niečo vo svojej vidine istotne zočila. Musel konať rýchlo. Sviečky na zemi sa rozhoreli zeleným plameňom a uprostred ničoho sa vo vzduch sformoval malý portál. Postupne sa v ňom zobrazila čiasi hlava. Ten niekto vyzeral skoro ako človek ale jeho celá tvár bola neuveriteľne zvráskavená a oči žiarili na modro.
"Vykonal som, to, na čom sme sa dohodli. Všetci si myslia, že všetko je tak ako má byť. Teraz je čas, aby ste vy splnili svoju časť dohody," preriekol .
"Pripadá mi ako, ako včera keď sme uzavreli našu spoluprácu. Moment, vlastne to bolo včera, u nás čas beží inak." Uškrnula sa zohyzdená tvár. "Dokázal si to, aj keď s našou pomocou. Tým, že si násilne odobral premožiteľské kúzlo od jednej, si spôsobil poruchu rovnováhy a zároveň si ho odobral aj od druhej, ale stále to nestačí. Aby sme však mohli zasiahnuť, rovnováha musí byť úplne zničená, ale to vieš. Inak našu moc nemôžeme použiť."
Anatolij sa uklonil. "Viem... stačí ak zabijem jednu z dvoch žijúcich vyvolených, tú ktorú som vysal a už nikdy viac sa žiadna nová nezrodí. Dnes večer príde ten čas. Už bude dostatočne slabá. Môžete sa pripraviť." Tvár v portáli sa zatvárila víťazoslávne .
Niekto zaklopal. Sviečky zhasli a portál zmizol ako mávnutím čarovnej paličky.
Anatolij otvoril dvere, za ktorými postávala Drusilla.
"Prečo sa netešíš s nami? Teraz keď je Buffy neškodná, je na to čas. Alebo snáď nie?" Drusilla sa tvárila záhadne.
V duchu zanadával. Tá sprostá mrcha sa snažila zistiť niečo viac.
"Nie je neškodná... jej sila bude čoraz menšia, ale stále s nami bojovať môže. Čoskoro na to ale stačiť nebude."
"Má silných priateľov. Ak to zistí, budú sa jej snažiť pomôcť. A možno... možno to už aj sama vie a príde sem." Poznamenala Drusilla .
Anatolij sa na ňu povýšenecky pozrel. Radšej sa treba o ňu postarať vonku. Ale dnes v noci zomrie tak či tak... Doteraz často ťažila zo svojho mena, báli sme sa jej len postaviť, ale situácia sa zmenila."
Drusilla prešla za neho a pohladila mu rameno, "Vyzerá to, že si si nás naozaj obtočil okolo prsta. Ale tvoja aura je veľmi zahmlená, pýtam sa sama seba prečo?"
Niečo podobné očakával ale hneď neodpovedal. V podstate sa divil, že s tým vyrukovala až teraz.
"Mali by sme sa pripraviť na večer. Teraz sa tým nezaoberám. Moja budúcnosť je proste neistá." Snažil sa, aby to vyznelo ľahostajne. Takže, už pomaly prechádzaš do ofenzívy, pomyslel si. Nevedel kde urobil chybu, ale už bolo jasné, že Drusilla tuší, že niečo celkom nehrá. Bola neobyčajne bystrá a silná a dlho sa s ňou zahrávať nemohol. Pravda, bola troška šialená, ale pustiť sa ňou do boja, by bola jasná samovražda. Ťažko sa jej mohol vyrovnať.
"Dnes večer! Musíme ju dostať. Treba sa o to postarať. Čím skôr ju zabijeme, tým skôr sa budeme môcť pustiť do iných záležitostí," zahovoril.
Dru mlčky prikývla a nenápadne sa vytratila. Rozmýšľal, či ju dostatočne presvedčil.
Zotmelo sa a Spike sa vo svojej krypte chystal na nočnú hliadku. V mysli ho stále mátalo to, čo mu včera povedala Willow. Jeho myšlienky prerušilo klopanie na jeho dvere.
"Ďalej." Ozval sa Spike. Dovnútra vstúpil Angel.
"Liam," zaznelo chladne zo Spikových úst.
"William," Angel mu pozdrav opätoval.
"Pozri, prejdem k veci... nie som tu preto, čo si myslíš. Buffy niečo hrozí a..."
Angel nedokončil, lebo ho Spike ihneď prerušil." A ona chudinka potrebuje pomoc práve od teba. A možno dúfaš, že sa znova dáte znova dokopy, nie?"
Angel sa uškrnul: "Veľmi dobre viem o nej aj o tebe, hoci sa to predo mnou všetci snažia zatajiť. Prešiel si naozaj zaujímavým vývojom, na niekoho kto ju sprvoti nenávidel. Ale nemysli si, že s ňou budeš šťastný. Také ľahké to nie je."
Spike zreval a skočil na Angela. Obaja sa začali mlátiť.
"Čo je? Myslíš, že ťa bude niekedy milovať? Môžeš sa zmeniť, ale si stále len upír. A fungovať to medzi vami nemôže."
"Snažíš sa ma vyprovokovať, ale vieš čo? Nestojíš mi za to." Spike Angelovi jednu vrazil a ten odletel na druhý koniec miestnosti.
"Heh, rozmýšľaj, nemohlo to fungovať medzi nami dvoma a ona pritom bola moja životná láska." Angel odpľul krv.
Spike sa pomaly postavil zo zeme. "A stále asi je, však? Možno na mňa žiarliš, lebo mňa netrápi tvoja kliatba."
Angel nesúhlasne zakýval hlavou. "Možno by sme sa mali vrátiť k tomu, prečo som sem prišiel."
Spike prikývol. "Pokojne, ak Buffy chce, aby sme ale spolupracovali..."
"Nechce. Nemá inú možnosť. Zbytočné rozbroje môžu byť teraz len na príťaž." Podotkol Angel. "Ona už nie je premožiteľka. Niekto ju o jej moc pripravil a bojím sa, že ide len o začiatok. Myslím, že tu ide o niečo viac. Cordeliina vízia bola komplikovanejšia... musíme zistiť o čo ide."
V Spikovom pohľade bolo badať prekvapenie.
Angel pokračoval. "Prezeral som cez deň kanalizácie a podzemie. Nenašiel som síce nič konkrétne, ale myslím, že tam niekde musí byť centrum všetkého. Je tu totiž zrazu nejako priveľa upírov a to tomu len nasvedčuje."
Spike sa zachmúril. "Všimol som si. Keď tu bola minulú noc Willow, tak som sa potom vybral vonku a videl som toho tiež dosť. Možno tu majú nejakú schôdzu, niekedy ich zvyknú robievať, veď vieš. Ale ako to myslíš, že Buffy už nie je premožiteľka?"
V Bronze akurát hrali nejakú pohodovú rockovú skladbu a Buffy sa započúvala do jej textu. Superdievča, super. V kontexte to síce znamenalo niečo úplne iné, ale znova si spomenula na svoju situáciu. Stále nechcela pochopiť, čo sa pred dňom stalo. Cestou sem zmlátila a prebodla jedného upíra, hoci jej narobil viac ťažkostí, než obvykle, Bolestivo sa chytila za bok. Napila sa z pohára, keď do klubu vstúpil Alex s Anyou.
"Ahoj Buffy. Vrátili sme sa len nedávno. Ak potrebuješ s niečím pomôcť..." začal Alex. "Počul som o tom všetko a stále sa akosi nemôžem vyrovnať s faktom, že moja ex-priateľka má vízie ktoré pomáhajú dobru. Ja ju mám zafixovanú ako... Cordeliu. Tá jej nafúkanosť a tak." Alex sa snažil zľahčiť situáciu.
Anya len odvrkla. "Ja ako démonka pomsty som mala omnoho väčšiu silu...
"Ktorú si ale používala trošku inak," namietol.
"Tí muži si to svojim činmi voči ženám zaslúžili. Technicky som konala dobro."
Alex rezignovane mávol rukou.
"Vlastne by som uvítala pomoc, musíte sa postarať o Dawn. Ja to možno onedlho nezvládnem," Buffy sa trpko usmiala. "Ako ste sa mali mimo mesta?"
Alex sa na ňu uprene pozrel. "Celkom fajn ale, Buff, neber to tak tragicky, sme tvoji priatelia a niečo vymyslíme. Tak ťa zbavili tvojich schopností, ale garantujem, že nie nadlho. My už niečo vymyslíme."
Buffy Alexa prerušila. "Vieš, že som chvíľu rozmýšľala, či to tak nie je lepšie?"
Anya zhíkla. "Myslíš, že si už nechcela byť dvorným katom Sunnydalských príšer?"
Buffy sa zamyslela. "Na chvíľu áno. Na moment mi napadlo, že som voľná, môžem odísť a prenechať to niekomu druhému. Lenže nikto druhý nie je a ktokoľvek mi to spravil, chce to aj dokončiť. Musím konať rýchlo, moja telo slabne a musím zastaviť toho, čo to spravil. Cítim priveľkú zodpovednosť za celý svet. Niekedy ma z toho bolí hlava, keď viem, že na mne závisí toľko životov. A to celé kúzlo... k čomu to je? Prečo sa má jedna obetovať? Prečo nemôže bojovať proti zlu viac premožiteliek?" Znova sa napila z pohára.
"Uhm, Buffy, že to nie alkohol?" pozrel sa na pohár Alex.
Myslím, že je," dodala presvedčivo Anya.
Alex sa jej chystal vytrhnúť z ruky ale Buffy ho zarazila. "Je to len Cola, čo nevidíš?"
"Myslím, že ti stúpa do hlavy." Nedal sa Alex a pohár skončil v jeho rukách.
Buffy sa zdvihla zo stoličky a podišla k východu. Priatelia ju nasledovali. Vonku bolo až neočakávané ticho.
Buffy si povzdychla: "Musím nájsť toho zaklínača. Ale kde, keď je tu ľudoprázdno? Celé mi to nehrá, človek by čakal..."
"Že sa ťa hneď každý bude snažiť zabiť? Nemýľ sa, si stále prvotný cieľ," ozval sa hlas za nimi. Rýchlo sa otočili a zbadali známu postavu.
"Mohla som si myslieť, že v tom máš prsty Drusilla." Povedala znechutene Buffy a vytiahla kolík. Alex a Anya ju pridržiavali za ramená.
"Teraz nie Buff." Šepol jej do ucha Alex.
"Nemusíš šepkať, my upíri máme veľmi dobrý sluch a navyše ako vaša priateľka povedala, viem presne o čo ide." Drusilla zostával kľudná a nebolo na nej vidieť ani náznak túžby po boji.
"Tak čo chceš?" prešla k veci Buffy.
"Nerobím to síce celkom rada, ale zavediem ťa k tomu, čo ti to urobil," túto odpoveď Buffy nečakala a doslova jej to vyrazilo dych.
"To je nejaký trik, že? Chceš ju tam zaviesť, aby si ju mala priamo v epicentre a mohla ju ľahšie zabiť. Never jej." Vypadlo z Anyi.
"A možno tej osobe neverím a chcem, aby si od neho zistila viac. Mám v duši chaos... časť mňa mi vraví to, druhá časť niečo iné. Ani nevieš, aké to mám so svojím darom ťažké." Na okamih sa Dru zatvárila ako malé dieťa, ktorého niekto ranil.
Buffy si založila ruky. "No, ja myslím, že je to viac než jasné. Ten niekto ma zbavil mojich schopností, aby ma ľahšie mohol zlikvidovať. Nemusím byť Einstein, aby mi došla taká jednoduchá vec a už vôbec k tomu nepotrebujem tvoju schizofréniu."
Dru urazene pokývala hlavou. "Ten niekto sa volá Anatolij, je to upír ako ja a pomohla som mu ťa nájsť, lebo som s ním cítila niečo ako duševnú spriaznenosť. Či skôr s jeho plánom... Ale včera som zachytila niečo zvláštne. Pocítila som v ňom čosi neprirodzené... Nerobí to preto, aby nám pomohol a to sa ma naozaj hlboko dotklo."
Anya, Alex a Buffy si vymenili pohľady.
"On je Rus? Ja som raz vravel, že nič ruské nie je dobré a vidíte? Nie som rasista, ale Amerika by mala byť len pre Američanov," skríkol Alex.
"No a? Ak si ma tým chcela motivovať, tak sa ti to nepodarilo." V Buffyinom hlase bolo jasne cítiť iróniu.
"Maličká, uvedom si svoju pozíciu." Dru sa na ňu zaškľabila. "Všetci ho teraz zbožňujú, lebo pomohol vyriešiť ten problém s tebou. A ja nemám dôkaz, ale moje predtuchy neklamú. Myslím, že chce dosiahnuť niečo úplne iné a mám pocit, že v konečnom dôsledku to nemusí byť prospešné nikomu okrem jeho samotného. Viem, že teraz nechápeš, ja sama mám z toho v hlave zmätok, ale je dôležité, aby si sa s ním čím skôr konfrontovala. On by bol radšej keby ťa vybavili iní, ale ja nie. Aj preto som dnes upírom, čo ťa hľadali podhadzovala falošné stopy.
Si prekvapená? Ukážem ti, kde hľadať, ale to miesto momentálne nie je až také bezpečné."
Drusilla si položila ruky na spánky a privrela oči. "Niečo mi vraví, že robím správne, keď som sa s tebou spojila... Cítim príval spokojnosti..." vzrušene vzdychla.
"Nikdy by som si nepomyslela, že sa pomoci dočkám práve od teba. Buď si už úplne mimo alebo si naopak trošku normálnejšia ako obyčajne." Buffy sa tvárila dosť znechutene. "Ale ty to aj tak robíš len pre seba a viem, že keď sa bude dať, tak či tak sa ma pokúsiš čím skôr zabiť. Preto ti verím. Kde ho nájdem?"
"Anya, zbehni za Willow a Tarou a pošli ich za mnou. Ja to tam najprv prezriem. Nech sa pridá aj Angel a Spike a je mi jedno, či si spolu niektoré veci ujasnili alebo nie." Tentoraz pozrela na Alexa. "Postráž prosím ťa Dawn, nech túto noc niekam nejde." Alex prikývol.
Anya chytila za ruku Alexa. "Nemôžem ísť s ním?"
Buffy zavrtela hlavou. "Pokiaľ chceme aby čas hral s nami, tak nie." Anya súhlasne prikývla.
Buffy sa znova otočila k Drusille. "Tak kde ho nájdem?"
Willow sa práve prehrabávala vo knihách, keď do vnútra vtrhla Anya .
"Buffy... ona vie kde má hľadať. V podstate nám pomohla Drusilla."
Willow mrkla obočím.
"No vlastne sa mi to teraz vysvetľovať nechce, ale nemôže tam ísť sama. Môže to byť pre ňu nebezpečné. Zožeň Taru a chodťe za ňou."
Willow odložila knihu. "Tam určite nájdeme aj spôsob ako Buffy vrátiť jej silu. Podľa tejto knihy ešte nemohla byť zničená. A čo Alex?"
"Alex šiel po tých dvoch a navyše niekto musí dať pozor na Dawn." Vysypala Anya.
Willow sa na Anyu pozrela znepokojene. "Obávam sa, či Alex Dawn sám zvládne. Buffy ani nevie, aká bola napätá a to sa dozvedela len kusé fakty o situácii. Obávam sa, či neurobí nejakú hlúposť."
"Takže nemusím ísť s vami a môžem byť s Alexom? Bože, to mi odľahlo... Chapem, už bežím," povedala Anya keď si všimla pohľad Willow.
"Počkaj... nezabudla si niečo?" začala rýchlo Will, keď sa bola Anya už pri dverách.
"Hmmm? Ja už neviem, čo sa odo mňa očakáva. Snažím sa učiť vaše ľudské zvyky ale neviem na čo som tentoraz zabudla. Tak ma už netrápte všetci..."
Will prerušila Anyin hysterický monológ. "Stačí ak mi povieš, kam to vlastne máme ísť."
"Aha." Pochopila Anya.
Buffy vykukla spoza kamenného stĺpa a zbadala neďaleko ako párik upírov vchádza hlbšie do jaskynného komplexu. Drusilla neklamala. Práve to však Buffy znepokojovalo najviac. Ešte včera si myslela, že to že to, že to už horšie nemôže byť, ale teraz si až taká istá nebola. Pozrela sa na hodiny. Už uplynulo dosť času a nikto neprichádzal. Nemohla dlhšie čakať. Pomaly sa vkradla dovnútra.
"Ale, my máme šťastie. Nie je toto tá slávna premožiteľka? Ozvalo sa za jej chrbtom. Otočila sa uvidela ďalšieho upíra. Z končín jaskyne sa objavili postupne ďalší upíri. V duchu sa prekliala za svoju netrpezlivosť. Vedela, že stále pred ňou majú rešpekt ale čím dlhšie bude váhať, tým skôr si uvedomia, že im od nej veľa nehrozí. A navyše aj tak boli v presile. Jeden z nich sa k nej postupne vrčiac priblížil. V tú chvíľu však vzduchom presvišťalo čosi ostré a jeho hlava sa oddelila od tela. Ešte kým obe časti stihli dopadnúť na zem, rozpadli sa na prach. Upíri namierili zrak k východu.
"Čaute chlapci. Prepáčte, že sme na párty neprišli skôr" sebavedomo poznamenal Spike.
"Beriem si ľavú stranu" Ozval sa Angel. Obom sa zmenili tváre a bojovo zavrčali. Buffy si vydýchla. Boj sa začal a sily boli aspoň trochu vyrovnané.
"Ale ja nechcem sedieť doma Alex, pochop to," kričala Dawn. Moja sestra má ísť oslabená do boja a ja mám pozerať televíziu, ako keby sa nič nedialo?"
"Je mi ľúto, ale Buffy sa vyjadrila jasne. Asi vedela, že by si to nenechala len tak," Alex sa nespokojne zahniezdil v kresle. "A tým, že si špehovala v okolí Spikovej krypty, vieš kam išla a navyše už aj vieš, čo je vo veci, je to pre mňa jednoduchšie. Nemôžem ťa mať na svedomí Dawnster."
"Aj keby som o tom nevedela a ostala tu sama, tak upíri predsa nemôžu len tak vojsť dnu a postarala by som sa o seba. Nie som dieťa!" neprestávala kričať Dawn.
"Lenže o to tu nejde, lebo to vieš. A nekrič, prosím ťa." Alex bol čoraz nepokojnejší.
"Nemá náhodou prísť aj Anya?" Dawn si založila ruky na znak protestu. "Zdá sa mi, že pri dverách čosi počujem."
Alex na okamih stratil koncentráciu a to Dawn stačilo. Schytila do ruky sošku stojacu na stole a zahnala sa po Alexovi. Včas ju síce zaregistroval jeho snaha uhnúť sa bola márna. Pomaly sa zviezol na zem. Dawn rýchlo schmatla skadesi rupsak a pri dverách sa na Alexa pozrela. "Veľmi ma to mrzí, ale nechcem o Buffy znova prísť. Musím byť pri tom, keby niečo potrebovala."
Alex si šúchal hlavu ešte hodný čas, kým sa mu prestalo zahmlievať pred očami.
Za krátky čas navyše dorazila Anya.
"Máš skvelé načasovanie. Dawnster tu už ako inak nie je," zahlásil keď sa na neho pozrela. Pomohla ho zdvihnúť na kreslo a začala mu masírovať boľavé miesto.
"Choď za ňou," pozrel sa na ňu prosebne Alex.
"Nechcem aby to vyznelo sebecky Alex ale ty teraz potrebuješ pomoc viac. Aj tak by som tam zrejme nedorazila včas." Oponovala Anya.
"Au, asi máš pravdu. No dúfam, že sa nič vážne nestane." S obavami preriekol Alex.
Upírov neubúdalo. Buffy pociťovala s každým ďalším zvládnutým čoraz väčšiu únavu. Do miestnosti vrazila Will a Tara. Oči Willow boli zafarbené načierno a nebezpečne žiarili.
"Kali, Hera, Cronus, Tonic. Nech sa sily v bitevnom poli vyrovnajú. Prosíme vás o pomoc." Len čo dopovedala, miesto nich piatich ich stálo proti presile upírov dvakrát viac. Každý z nich mal zrazu svojho dvojníka a upíri sa na okamih stiahli. Len čo stihol niekto zareagovať, Willow skríkla na Buffy.
"Je ich veľa ale my s Tarou sa o nich postaráme. Ty, Spike a Angel choďte." Buffy sa rýchlo rozbehla, ale niektorí upíri za ňou. Willow rýchlo namierila rukou a vytvorila bariéru medzi ňou a nimi. Narazili na neviditeľnú stenu a skončili na zemi. Buffy sa otočila a zbadala v očiach svojej najlepšej kamarátky ľútostivý pohľad. Angel a Spike nestihli bariérou prejsť.
"Musím to zvládnuť sama, vy sa o nich postarajte a nájdite ma." Z ďalšej strany sa začal ozývať nový hluk. Prichádzali ďalší upíri a Buffy už nemohla čakať. Iba jedna cesta vyzerala byť voľná.
Anatolij sa otočil, keď sa rozrazili dvere. Stála tam Buffy. Na okamih zamrzol, no rýchlo sa spamätal.
"Teba som nečakal — tu. Myslel som, že sa o teba tí primitívi postarajú."
"Zjavne si sa mýlil. A ktosi mi dal tip, kde ťa nájdem. Trochu mi trvalo, kým som našla správne dvere ale som tu." Zahlásila Buffy.
"Drusilla." Zažiarili mu oči. "Vedel som, že mi neverí, ale týmto mi to celé uľahčila. Zjavne ani len netušila, čo mám v pláne a o tomto som chvíľami pochyboval."
"Takže prichádza čas, keď veľký zloduch vyzradí svoj plán? Všimol si si, že je to na konci skoro každého akčného filmu a prevažne ide aj tak o niečo čo šikovný divák vytuší vopred?" Buffy sa ho snažila rozhádzať a hlavne získať čas. Vedela, že prípadný boj s ním je v tejto situácii do istej miery rizikový a on to aj predpokladal. Cítila sa čoraz slabšie a obyčajnejšie.
Zasmial sa. "V podstate je mi ľúto, že ťa musím zabiť, lebo sa mi naozaj páčiš. A mám úctu aj k tvojmu povolaniu, hoci nie je efektívne. Upírov sa totiž tak ľahko nezbavíš, ale ja som na ten spôsob prišiel."
Buffy mala čo robiť, aby prekvapením neotvorila ústa. Drusilla síce niečo tušila, ale toto? Všimol si jej prekvapenie a uškrnul sa. "Ani netušíš ako neznášam upírov. Snažil som sa proti nim bojovať ešte kým som bol človek, zničili mi celú rodinu a ja som hľadal spôsob, ako sa ich naozaj efektívne zbaviť. Tvoje predchodkyne a ty nikdy nemôžu v tomto boji uspieť — môžete to len pozastaviť. Ale život má naozaj zvláštny zmysel pre humor a stal som sa napriek tomu jedným z nich. Či skôr kvôli tomu. Ironické, že?" odmlčal sa.
Buffy len tak stála a neveriacky naňho pozerala. Odvrátil sa a prešiel k stolíku na druhej strane. Ostal tam stáť a na niečo sa upriamene pozeral. Buffy sa nedokázala prekvapením ani pohnúť a podniknúť neočakávaný útok, čo zjavne tušil.
"Upíri sú podradná rasa. Vadí im svetlo, nemôžu vstupovať na súkromné miesta bez pozvania, boja sa svätých vecí... nesmrteľnosť a vylepšené zmysly sú skutočne chabými výhodami. Mám už po krk takéhoto života. A tie ich pocity... zrazu sa musím kŕmiť krvou ako oni. Za toto som ich rasu znenávidel ešte viac. A túto nenávisť som si udržal," preriekol smrteľne vážne.
Buffy zrazu pocítila zvláštne chvenie vzduchu v jej blízkosti. Zrejme to pocítil aj Anatolij, lebo sa prudko otočil. "Čo to bolo?" Vzápätí mu napadlo. "Máš tu priateľov pravda?" Namieril na dvere za ňou a tie sa s buchotom znova zavreli.
"Tentoraz ich nikto zvonka neotvorí, to môžeš len ty alebo ja. Naozaj dômyselné kúzlo." Zákerne sa usmial. "A ja ti ich otvoriť len tak nedovolím."
Buffy toto v tejto chvíli trápilo menej. "Ak som pochopila správne, tak chceš celú rasu upírov vyhubiť, ale čo to má spoločne so mnou a prečo nie sme potom na jednej strane?"
"Nie, moja milá, nechápeš to. Našiel som niekoho... v alternatívnej dimenzii, kto mi pomôže zbaviť sa tohto bremena. Rasu Kulak, ktorá je známa nenávisťou voči neživým formám, ako sme my a schopnosťou ich ničiť premenou späť na ľudí. Chcem sa stať znova človekom a chcem, aby sa nimi stali všetci upíri, aby trpeli."
Anatolij pokračoval. "Keď Kulakovia zistili, že som iný, súhlasili s pomocou, pretože som im navrhol niečo čomu nemohli odolať. Ale predtým som musel narušiť rovnováhu, aby mohli svojim vplyvom dosiahnuť až sem. Nešlo to, kým si tu ako bojovník proti zlu pôsobila ty. To staré proroctvo na zemi... existuje len jedna vyvolená, ktorá bude osamotená bojovať proti upírom, démonom a silám zla. Tým, že som toto všetko porušil, som splnil prvý krok. Druhým krokom je tvoja smrť... Potom budú môcť Kulakovia vtrhnúť na Zem a začať s hromadnou premenou. Zatiaľ čo zvyšok ľudí a hlavne transformovaných ľudí sa stane otrokmi, mňa čaká povýšenie za pomoc. Nesmrteľnosť a členstvo v dokonalej, hoci uznávam nie príliš mierumilovnej rase bude začiatok. A Zem ako nečisté miesto sa stane mojou provinciou z ktorej postupne odstránim všetko nečisté." Miestnosťou zaznel nechutný smiech.
"Jednoducho som ti to musel povedať, aby si vedela, že neumrieš zbytočne. Obetuješ sa v prospech lepšieho sveta a to by ťa mohlo motivovať."
Buffy stále neveriacky sledovala jeho tvár, ktorá sa krútila v zaujímavých grimasách.
"Ty si kompletne chorý," zaznelo z nej zhnusene. "Svet bez upírov je môj, sen ale nie za takýchto okolností."
"Je mi to ľúto moja, dosť bolo nudných rečí." Ani sa nenazdala a už stál pre nej. Spoza dverí sa ozval tlmený buchot.
"Tvoji priatelia sú tu? Veľká škoda, že neskoro." Udrel ju z celej sily a spadla na zem. Pokúsila sa zdvihnúť, ale tentoraz ju z celej sily kopol do brucha. Buffy sa začala s bolesťou zvíjať po podlahe a Anatolij sa tomu so smiechom prizeral.
"Ako sa cítiš, keď už vieš, že nie si premožiteľka? Musí to byť hrozný pocit byť výnimočný a z ničoho nič spadnúť do bahna priemernosti, že? Slabá ako bežný človek. A mám pre teba novinku - lepšie to už nebude... " S týmito slovami ju pomaly zdvihol a pevne zovrel v rukách. Buffy potichu vykríkla. Jeho tvár sa mu zmenila a vyceril na ňu ostré zuby. Odhrnul jej vlasy a pomaly sa naklonil k jej krku.
"Tvoja sila je už pomaly preč. Budeš moja posledná ľudská obeť a naozaj si ju vychutnám — ver mi," s týmito slovami sa do nej chystal zahryznúť.
"Hej, moment. Pozeral si sa sa na toto?" ozval sa z opačného rohu známy hlas.
Anatolij sa tam prekvapene pozrel a zbadal vo vzduchu poletovať svoju sklenenú guľu s modrou energiou vo vnútri.
"Nie, polož to, nech si ktokoľvek," vykríkol a pustil Buffy na zem.
"Dawn." Zašepkala ešte pred tým než dopadla.
"Mám tušenie, že viem, čo je to. A viem, čo bude najrozumnejšie. " Guľa skončila na Zemi a energia začala krúžiť nad zemou. Po chvíli zmizla a v tom momente sa Buffy jemne mykla. Jej schopnosti sa pomaly vracali.
Šokovane sa tomu prizeral a až po chvíli si uvedomil, že chyboval. Hlas ho na to nezabudol upozorniť, no nedokázal od prekvapenia, čo sa deje ani zareagovať.
"Prvou chybou, s ktorou som aj rátala, bolo, že si od Buffy odvrátil pozornosť. Druhou je fakt, že používaš výrobky zo secondhandu, čo sa hneď rozbijú. A treťou, že si zabudol, že tým, že si si začal s Buffy, si si začal aj s jej sestrou." Hlas už znel od dverí, ktoré sa otvorili a do vnútra vbehol zvyšok partie.
"A s jej priateľmi. Už som myslel, že tie dvere ani neotvoríme." Prehovoril nazúrene Spike, keď uvidel Buffy ležať na zemi.
Willow začala čosi zariekavať a vo vzduchu sa po chvíli zhmotnila Dawn.
"Ešte sme neskončili, ja sa tak rýchlo nevzdám," vykríkol nahlas a mávol rukou. Okolo neho sa zjavil hustý dym a po chvíli zmizol.
Dawn pribehla rýchlo k Buffy. "Už sa cítiš lepšie?"
Buffy prikývla a pomaly vstala zo zeme.
"Určite nie hneď, ale cítim zmenu. Ten blázon chcel zničiť rasu upírov, ale za naozaj hroznú cenu. Ešte stále tomu nemôžem uveriť. Nikdy by som si nepomyslela, že budem niekedy stáť proti niekomu, kto má podobné záujmy ako ja. Život je naozaj ironický, ako sám povedal."
Angel so Spikom sa na seba pozreli.
"Hlavné je, že je všetko v poriadku." Tara sa usmiala a pobozkala Willow .
"Dokázali sme zdolať toľkú presilu. Už sa ani nedokážem tváriť prekvapene, hoci asi by som mala." Zašepkala od vyčerpania Will a Tara ju pohladila po tvári.
"Zvládli sme to hlavne vďaka tebe." Pozrel na ňu Angel. Začervenala sa.
Spike chcel pribehnúť k Buffy ale Will ho zadržala. "Teraz ich nechajme spolu, nech si to vyjasnia ako sestry. Na všetko ešte bude čas. Skúsme sa ešte rozdeliť a nájsť toho šialenca." Buffy však začula a venovala Spikovi letmý pohľad. Nevšimol si nič a spolu s ostatnými vyšiel z miestnosti. Keď odišli, tak sa Dawn vrhla Buffy pevne do náručia.
"Čo sa stalo Dawn? Ako si sa sem vlastne dostala?" pohladila ju po vlasoch.
"Nemohla som ťa nechať v tom. Alex za to nemôže, ovalila som ho a ušla a asi by sme sa mu mali obe poďakovať, za to že mi ten útek umožnil." Dawnine oči šibalsky zažiarili. "Dostala som sa sem práve keď zúril boj. Nemohli ma poslať domov a navyše som dostala nápad ako ti pomôcť. Povedala som Willow nech ma transformuje na neviditeľnú, už skôr som nad tým rozmýšľala a prišla na to, že to nemôže byť v mojom prípade ťažké, keďže v podstate neexistujem. Podarilo sa a keď Willow uvoľnila bariéru, vďaka tomu som sa dostala k tebe včas, zatiaľ čo oni stále bojovali, lebo chodby boli naozaj nechutne zaplnené tou háveďou. V podstate je zázrak, že si sa k tomu bláznovi dostala bez ujmy. Mňa nevidel nikto a tak som sa nerušene dostala až sem, kde som ťa našla podľa hlasu. A zvyšok už poznáš. Hoci... chvíľu som naozaj nevedela ako ti pomôžem." S týmito slovami objala Buffy ešte mocnejšie.
"Dawn?" opýtala sa Buffy.
"Áno?" pozrela sa na ňu.
Buffy sa spýtala priamo. "Vieš aké je to nebezpečné a aké zradné zahrávať sa s neviditeľnosťou? Ako dlho si nad tým rozmýšlala?"
Dawn sa začervenala. "Vlastne som o to prosila Willow už skôr. Vždy som si chcela vyskúšať aké to je, ale ona nechcela z tých istých dôvodov, čo ty. Ani keď som jej povedala, že v mojom prípade to bude omnoho ľahšie keďže v podstate nie som skutočná... hoci sa tak aj vďaka tebe dávno cítim. Týmto som zabila dve muchy jednou ranou." Dawn sa uškrnula. "Ale ty to radšej neskúšaj, pri normálnych ľuďoch to nejde tak ľahko a navyše to môže zanechať aj dôsledky."
"Dawn, myslím, že ti budem musieť dať domáce väzenie, chápeš ma, že?" Buffy sa na ňu pozrela a Dawn prikývla. "Aj tak som dosiahla, čo som chcela, ja to vždy dosiahnem Buffy, ľúbim ťa, veľmi ťa ľúbim. Nemohla som o teba zase prísť. A po maminej smrti si jediná koho mám." Oprela si svoju hlavu o jej rameno.
Buffy ju stále hladila po vlasoch a nakoniec jej hlavu zdvihla a pozrela sa jej znova priamo do očí.
"Dawnie, to čo si spravila bolo tak hlúpe a tak odvážne súčasne. Zachránila si mi život, ale toto mi už viac nerob a skús aj sem tam poslúchnuť. Si moja malá sestra, ktorú nadovšetko ľúbim a bojím sa o teba." Dawn znova prikývla a Obe sa od radosti rozplakali.
Buffy sa na Dawn pozrela s predstieranou vážnosťou. "Myslíš, že ti to uverím, hlupáčik?" Naraz vyprskli cez slzy smiechom.
Anatolij práve utekal cintorínom, keď znenazdajky zakopol. O chvíľu sa ocitol v zajatí dvoch postáv. Boli to dvaja upíri, obaja zjavne nepriateľsky naladení. Spredu vyšla Drusilla. "Teraz sú ti tvoje kúzla nanič pravda?"
"Ničomu nerozumieš. Týmto premožiteľka svoj koniec len oddialila. Dokážem svoje zlyhanie napraviť..."
Nedopovedal, lebo mu Drusilla položila prst na pery. "Áno, napravíš, svojou smrťou." S týmito slovami mu vrazila kolík do hrude a on sa rozpadol na prach.
"Môžete ísť," povedala upírom, ktorí ho predtým držali a tí ju okamžite poslúchli. Vedeli prečo.
"Spike, ďakujem že si ma upozornil a mohla som si to s týmto veľmi zlým chlapčekom vybaviť sama," povedala.
Z prítmia vyšiel Spike pofajčievajúc akúsi zjavne drahú cigaru.
"Čo si chcela dokázať? Myslela si si, že týmto zlomíš moju lásku k Buffy? Áno, viem, že si to robila jedine preto, poznám ťa už veľmi dlho... Už sa o niečo podobné nikdy viac nepokúšaj, rozumieš ma?"
"Aj keby som chcela, jeho tajomstvo odišlo s ním. Nikomu nepovedal celý rituál, lebo nám zjavne nikdy dosť nedôveroval. Je to veľmi smutné, keď už nemôžeš veriť ani svojej krvi." Sklamane odvetila Drusilla.
"A tak to má byť." Spike sa uškrnul. "A aj keby sa o to nejaký samovrah zase pokúsil, budeme pripravení. A teraz ťa nechám ísť. Nie preto, že si včas upovedomila Buffy ale preto, aby si videla, že si zlyhala. Chcem aby si pri spomienke na mňa trpela, lebo mňa už nikdy mať nebudeš. A nezmeníš to nijak. Choď. A nič nevrav." Ľahostajne mávol smerom k nej a ukončil svoju víťaznú reč.
"O úbohý Spike. Možno jedného pekného dňa pochopíš, že tvoja budúcnosť naozaj nie je pri nej. Dovtedy ti už nepomôže naozaj nič." Pomaly sa od neho vzdialila no po chvíľke sa otočila. Akoby chcela niečo povedať, no na poslednú chvíľu si to rozmyslela. Spike by prisahal, že v jej tvári zočil ľútosť.
"Takže si ho dostal?" spýtala sa Buffy Spika. "Prečo si mi to nepovedal skôr, je to predsa dobrá správa. Skoro ma zabil, keď som bola oslabená. A navyše je preč aj Drusilla, najskôr zmizla, hneď ako ma kontaktovala." Objala ho okolo pásu. Spike zakašlal. Tú časť s Drusillou troška pozmenil tým, že ju radšej vynechal.
"No, som si pekelne istý, že za normálnych podmienok by si ho vyradila hneď. Keď sme sa rozdelili ho hľadať, tak som sa potom radšej nechcel vracať. Mala si si čo povedať s Dawn a určite aj s NÍM." Posledné slovo Spike obzvlášť zdôraznil.
Buffy sa zasmiala. "Medzi mnou a Angelom už nič nie je. Obaja si uvedomujeme, že to už skončilo. Povedali sme si len zbohom, poďakovala som sa mu za pomoc a odišiel. To je všetko."
"Takže tu vlastne ani nemusel prísť, že?" Spike sa na Buffy uhrančivo pozrel.
"No, dosť nám pomohol, takže nie. Aj vďaka nemu som si totiž uvedomila, ako ti na mne záleží." Buffy sa mu zahľadela do očí .
"Ou, ty mi normálne lichotíš... no hlavné je že tvoje schopnosti sú späť a že sa Alex na Dawn nehnevá za to, čo mu spravila. Ju mám na rozdiel od neho podstatne radšej." Spike chcel pokračovať ale Buffy nie. Dotkla sa mu rukami tváre a začala ho bozkávať. Po chvíli sa od seba odtrhli a Spike sa na ňu vášnivo pozrel. "Milujem ťa, Buffy."
Buffy neodpovedala. "Možno mi to jedného dňa povieš aj ty." Dodal, keď videl jej ľahký šibalský úsmev. "Takže, kde sme to skončili?"
Angel sedel v nočnom vlaku do LA a sledoval cez okno oblohu posiatu hviezdami. Svoje kupé uzamkol, aby mu nikto nerušil jeho pokoj. Na okamih sa zahľadel do prázdna. Spomenul si ako kvôli Buffy radšej opustil mesto a na okamih ho premkla myšlienka, že to možno nemal robiť. Možno by ich láska pokračovala. Po chvíli však prišiel na to, že týmito myšlienkami nič nedokáže.
Spomenul si na myšlienku, že nie sú predsa dobré alebo zlé rozhodnutia. Sú len rozhodnutia, ktoré sa stále môžu zmeniť, ak niekomu nevyhovujú. Sám pre seba si zamrmlal: "Buď s ním šťastná Buffy, ak je to naozaj tvoja voľba." Na tvári sa mu v ten moment usadil výraz zmiereného človeka a pousmial sa.